Cesta okolo sveta , vol. 1

Ak by všetko išlo podľa (jeho) plánu o portugalskom moreplavcovi Fernao de Magalhaesovi by pravdepodobne dnes nikto nevedel. Jeho cesta bola plná katastrôf, koniec koncov ho stála život, no napriek všetkému je známy ako prvý človek čo oboplával svet.
Magalhaes sa narodil v roku 1480 na severe Portugalska v šľachtickej rodine. Na more sa dostal ako dvadsaťročný. Nástupil službu na lodi plaviacej sa do Indie, kde Portugalci plánovali vybudovať námorné základne. Po piatich rokoch v námorníctve bol povýšený na kapitána, avšak svoje velenie čoskoro stratil. Dôvodom bolo plachtenie na východ, až k brehom Filipín avšak bez povolenia. Počas týchto dobrodružstiev kúpil otroka, malajsky hovoriaceho muža Enrique de Malacca, ktorý sa stal jeho spoločníkom a tlmočníkom. Po nútenom návrate do Portugalska bol odvelený do Maroka. V boji tu utrpel zranenie kolena, tak že do konca života kríval. V roku 1514 urobil fatálne rozhodnutie, keď ilegálne obchodoval s Maurami. Stálo ho to prepustenie zo štátnej služby a napokon aj trvalý odchod z vlasti. Zatrpknutý totiž odišiel do Španielska, zriekol sa svojho národa a prijal meno Fernando Magallanes.

Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ferdinand_Magellan.jpg

V Španielsku mu osud prial viac. Po tom ako si naklonil biskupa Juana de Fonseca ponúkol svoje služby španielskému kráľovi Karolovi V. Navrhol mu výpravu k bohatým ostrovom dnešnej Indonézie, avšak západnou cestou, okolo amerického kontinentu. Karol V. s expedíciou na západ súhlasil. 10. augusta 1519 opustilo sevilský prístav päť starších lodí - Trinidad, San Antonio, Concepción, Santiago a Victoria.  270 člennú posádku tvorili prevažne Portugalci a Španieli, ale aj iné národnosti. Viacerí z nich boli odsúdení zločinci, ktorí sa na plavbu prihlásili aby na oplátku unikli väzeniu.

Prvou zastávkou boli Kanárske ostrovy. V Atlantickom oceáne Magalhaesovu flotilu zasiahla silná búrka. Spôsobila meškanie a následný výpadok prídeľov potravín. Nespokojnosť námorníkov na seba nenechala dlho čakať a čoskoro na najväčšej lodi San Antonio vypukla vzbura. Viedol ju kapitán Juan de Cartagena, v podstate druhý muž výpravy. Cartagena bol zbavený velenia a uväznený na lodi Victoria. Vzburu sa teda podarilo potlačiť, ako sa ale ukázalo nebola z ďaleka posledná.

V decembri 1519 výprava postupovala na juh popri pobreží dnešnej Brazílie. Začiatkom januára 1520 preskúmala ústie rieky La Plata, o ktorom sa spočiatku súdilo, že ide o prieliv do "Južného mora" teda Tichého oceánu. Po neúspešnom hľadaní prielivu Magalhaes pokračoval do nehostinných patagónskych vôd. Nasledovali niekoľko-mesačné pokusy prekročiť búrkami zmietaný južný Atlantik. Pri zimovaní v  vypukla ďalšia vzbura. V čele stál opäť Cartagena, ktorému sa podarilo dostať z Victorie na svoju materskú loď San Antonio. Na stranu vzbúrencov sa postavili aj kapitáni Concepcion a Victorie a množstvo dôstojníkov. Všetci svorne odmietali Magalhesovo velenie. Posádky dvoch zostávajúcich lodí však ostali Portugalčanovi verné a došlo k otvorenému boju. Nešťastné nasmerovanie San Antonia, spôsobené silným nočným vetrom znamenalo koiec vzbury. Keďže delá Magalhaesových lodí mohli San Antonio bez problémov potopiť, vzbúrenci sa vzdali. Nasledoval tvrdý trest týkajúci sa však len vodcov povstania. Expedícia sa dala opäť do pohybu až v auguste 1520. Magalhaes vtedy v búrke prišiel o prvú z lodí - Santiago. Za krátko na to, prišlo k druhej strate. Loď San Antonio dezertovala a vydala sa naspäť do Európy. Po príchode do Sevilly posádka obvinila Magalhaesa s kolaborácie s Portugacami a zrady španielskeho kráľa. Portugalec tak upadol do nemilosti.

V novembri 1520 Magalhaes konečne objavil Ohňovú zem a prieplav do Tichého oceánu. Nazval ho "Prieplavom všetkých svätých" avšak námorníci ho premenovali na Magalheasov prieliv. Ostávajúce tri lode ho prekonali za 38 dní. Magalhaes vtedy predpokladal, že cesta do Indonézie potrvá len niekoľko dní, avšak pretiahla sa na štyri mesiace. Počas tejto doby mala expedícia šťastie na počasie a priaznivý vietor a tak Magalhaes premenoval oceán na El Mar pacifico - pokojný, alebo Tichý oceán. Samotná plavba bola však všetko len nie pokojná. Keďže posádka nenarazila na žiadnu zem (okrem dvoch skalnatých ostrovčekov), časť námorníkov zomrela na skorbut. Jeden z preživších, Antonio Pigafetta nám zanechal správy o katastrofálnych podmienkach na lodiach. Námorníci podľa neho jedli aj popruhy z hovädzej kože, súčasť lodnej výstroje. Mäso z potkana malo hodnotu  týždenného platu.

6. marca 1521 výprava dorazila k Marianskym ostrovom. 150 členov posádky sa konečne do sýtosti najedlo. Pomerne husto zaľudnené súostrovie poskytlo aj krátke sexuálne radovánky s domorodkyňami. O niekoľko dní Magalhaes v plavbe pokračoval, aby pristál na brehu Filipín. Tu sa zaplietol do konfliktu medzi lokálnymi náčelníkmi. So skupinou 50 dobre ozbrojených mužov sa vylodil na ostrove Mactanu aby čelil 1500 domorodým bojovníkom. Veril v schopnosti svojích strelných zbraní, mečov a sekier. V samotnom boji na pláži boli Európania vo svojich brneniach napokon neobratní. Magalhaes bol obkľúčený a zabitý.  Jeho telo sa nikdy nenašlo.

Loď Victoria, Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Detail_from_a_map_of_Ortelius_-_Magellan%27s_ship_Victoria.png

Po Magalhaesovej smrti sa do čela výpravy postavil kapitán (pôvodne kormidelník ode Victoria) Juán Sebastian del Cano, ktorému sa podarilo z Filipín uniknúť, pričom ale stratil jednu z lodí - Concepcion. Pri úteku musela byť zapálená a potopila sa pri Filipínskych brehoch. Expedícia pokračovala do Indonézie, kde na Borneu a  Molukach nabrala náklad klinčekov (v tom čase v Európe veľmi ceneného korenia). Už pomerne schátralá loď Trinidad však náklad neuniesla a jej spráchnivená paluba sa prepadla. Trinidad musela vytiahnutá na breh a opravovaná na súši. Na spiatočnú cestu sa tak vydala len jediná loď - Victória s poslednou päťdesiatkov mužov. Trinidad sa po oprave pokúšala o návrat do Španielska cez Tichý oceán, avšak silná búrka prinútila kapitána vrátiť sa späť na Moluky. Napokon bola posádka zajatá portugalskou hliadkou. Medzitým sa Victoria plavila cez Indický oceán, okolo Mysu Dobrej nádeje. Na tejto dlhej ceste ju až ku Kapverdským ostrovom žiadna pohroma nepostihla. Počas plavby, ale zomrelo ďalších 20 námorníkov. Na Kapverdoch padlo 13 námorníkov do portugalského zajatia, no napokon došlo k ich prepusteniu. Loď Victoria sa tak 6. septembra 1522 vrátila do Španielska. Spolu s kapitánom del Canom prežilo na jej palube len 17 mužov. Na cestách boli 3 roky a 29 dní. Stali sa prvými mužmi, ktorým sa podarilo oboplávať svet.

Karol V. sa nad návratom výpravy zaradoval, veď výnos z klinčekov vyniesol dvojnásobok vložených investícií. Na druhej strane  bolo jasné, že cesta do Ázie západnou cestou je pridlhá a nenahradí "portugalskú" cestu okolo Afriky. Expedícia však veľmi rozšírila geografické poznatky. Po prvý krát bolo možné určiť skutočnú veľkosť Zeme. Napriek tomu, že Magalhaes cestu okolo sveta neprežil expedícia stále nesie jeho meno. Niektorí historici však tvrdia, že Magalhaes napokon Zem ako prvý oboplával - od Filipín k Filipínam, aj keď v dvoch rozdielnych časoch.