Život po úrade

 Od prezidentských volieb v USA uplynulo niekoľko týždňov a dosluhujúci prezident môže začať uvažovať o budúcnosti. V nasledujúcom texte sme sa pozreli na to, čo robili desisati americkí exprezidenti v dôchodku, teda po uplynutí ich volebného obdobia.

Poľovačka
26-ty americký prezident Theodore Roosevelt bol počas celého svojho života mimoriadne aktívnym človekom a tak neprekvapí, že po vypršaní mandátu v roku 1909 odišiel do Afriky. Celý rok  strávil na cestách so svojim synom Kermitom, vedcami z Smithsonovho inštitútu a takmer 200 nosičmi. Hlavnou náplňou práce bol lov, zbieranie trofejí, ale aj odchyt živých zvierat.
Po Afrike cestoval loďou, vlakom ale aj v karaváne na ťavách. Sústredil sa najmä na severovýchodnú časť kontinentu. Lovil a odchytával najmä slony, nosorožce, hrochy, zebry a opice. Mnohé exempláre boli za účelom ďalšieho vedeckého výskumu prevezené do USA. Niektoré, vypreparované  sú do dnes súčasťou známeho Prírodovedného múzea (Museum of Natural History) v New Yorku. Mimochodom v roku 1913 podnikol Roosevelt ďalšiu expedíciu, tentoraz strávil sedem mesiacov v južnej Amerike.
Medzičasom sa rozhodol opäť kandididovať na amerického prezidenta. V republikánskej strane pre neho už nebolo adekvátne miesto, tak sa stal lídrom novej Progresívnej strany. Počas volebnej kampane ho pri príprave prejavu v Milwakee postrelil nemecký barman. Guľka zasiahla kovový obal na okuliare a spomínaný prejav. Roosevelt ako skúsený lovec vedel, že pokým nevykašliava krv, jeho pľuca neboli zasiahnuté. Do nemocnice sa tak vybral až po plánovanom prejave. Lekáro konštatovali, to čo Roosevelt vedel, jeho zranenia neboli život ohrozujúce.

Theodore Roosevelt

Práca na farme
George Washington, vrchný vojenský veliteľ americkej armády vo Vojne za nezávislosť a prvý prezident nového štátu túžil dlho po zaslúženom dôchodku. Nechcel robiť nič iné, len starať sa o svoj milovaný statok Mount Vernon vo Virginii.
Keď sa v roku 1789 stal  prezidentom dokonca neskrýval nechuť zotrvať v politike. Spojené štáty prijali v rovnakom čase novú ústavu a tak svoj úrad bral niekedy ako nutnosť. Trochu s odporom prikývol aj na druhú kandidatúru, no tretiu odmietol (a tým vytvoril istý precedens dvoch volebných období) a stiahol sa na v čase Washingtonovej neprítomnosti trochu spustnutý Mount Vernon. V roku 1798 došlo k riziku konfliktu s Francúzskom a tak bol 66.ročný exprezident opäť menovaný za vrchného veliteľa ozbrojených síl. V roku 1799 počas jazdy na koni v snehovej búrke prechladol a na následny infekčného zápalu hrdla zomrel.

Založenie univerzity
Tretí americký prezident Thomas Jefferson patril medzi najinteligentnejších mužov na tomto poste. Autor deklarácie nezávislosti, kandidoval už v roku 1796, avšak prehral o tri hlasy s Johnom Adamsom a tak post prezidenta zastával v rokoch 1801-1809. Tretej kandidatúry sa podobne ako Washington vzdal a prenechal možnosť svojmu kamarátovi Jamesovi Madisonovi (ktorý sa stal štvrtým prezidentom). Počas celého života Jefferson tvrdil, že vzdelanie má byť očistené od vplyvu cirkvi. Aj preto takmer dve desaťročia presadzoval založenie novej sekularizovanej univerzity. Projekt sa mu napokon podarilo realizovat v roku 1819. Za pomoci štátnej charitatívnej kampane skúpil pozemky v Charlottesville a vybudoval tu univerzitu (University of Virginia). Sám navrhol plán univerzitných budov, vrátane centrálnej rotundy napodobujúcej rímsky pantheón. Taktiež spísal skriptá pre niektoré predmety. Keď bola škola v roku 1825 otvorená, bola jedinou v Amerike bez vplyvu cirkvi. Jefferson zomrel o rok neskôr, čo je zaujímavé, v rovnaký deň ako jeho predchodca John Adams.

Mediátor konfliktov
"Možem konštatovať, že som lepší exprezident, ako som bol prezident" konštatoval v roku 2005 Jimmy Carter. Dvadsaťpäťrokov potom ako prehral vo svojich druhých prezidentských voľbách s republikánom Ronaldom Reagonom bol neprekvapivo úprimný. Asi oprávnene bol po konci vo svojom úrade považovaný za neúspešného a aj preto sa ako 65-ročný rozhodol pre diplomatické a humanitárne aktivity. V roku 1982 za týmto účelom založil Carterovo centrum. Exprezident sa sústredil najmä na mediátorskú činnosť vo vojenských konfliktoch po celom svete. V roku 2002 mu jeho snaha vyniesla nobelovu cenu za mier. Snáď jeho najväčším úspechom bolo vyhubenie tzv. Guinejských červov, parazitov ktorými trpeli milióny Afričanov. Jeho post-prezidentské aktivity sa nevyhli kontroverziám, avšak je len málo bývalých prezidentov, ktorí sa môžu pochváliť lepšou káriérou po opustení najvyššieho úradu. Dnes je vo veku 96 rokov najstarším žijúcim americkým exprezidentom.

Stať sa sudcom
William Howard Taft bol prezidentom v rokoch 1908 až 1912. Bol vyštudovaným právnikom a jediným úradom do ktorého bol zvolený bol práve prezidentský. Motorom v jeho živote bola jeho manželka a predchodca (a neskorší súper) Theodore Roosevelt. Problémom bolo, že manželku krátko po príchode no Bieleho domu ranila mŕtvica. Tým akoby Taft stratil motiváciu a jeho prezidentské obdbobie nie je považované za veľmi úspešné. Dôkazom bol rozkol v Republikánskej strane a prehra v prezidentských voľbách v roku 1911 na úkor Woodrowa Wilsona.
V roku 1912 Taft celkom rád z politiky odišiel a začal sa venovať opäť právu. V roku 1921 sa stal predsedom Najvyššieho súdu v USA a tento post zastával deväť rokov. Stal sa jedinou osobou v dejinách, ktorá skladala, ale aj prijimála prezidenstský sľub (keďže novozvolený prezident skladá prísahu do rúk predsedu najvyššieho súdu). Napriek obrovskej nadváhe (mal 155 kg a je považovaný za najťažšieho prezidneta USA) sa dožil 73 rokov. Zomrel v roku 1930.

Stať sa kongresmanom
John Quincy Adams je jediným americkým prezidnetom, ktorý po uplynutí svojho volebného obdobia vstúpil do Snemovne reprezentantov. Prvý krát bol za kongresmana zvolený v roku 1830 a v laviciach snemovne ostal ďalších sedemnásť rokov. Je známy najmä bojom proti otroctvu. V roku 1841 úspešne obhajoval vzbúrených Afričanov z lode Amistad na Najvyššom súde USA. Súd rozhodol, že sa Afričania môžu vrátiť domov ako slobodní občania.
Mimochodom so svojim nástupcom Andrew Jacksonom, ktorý ho porazil vo voľbách roku 1828 sa neznášal. Odmietol isť na inauguráciu nového  prezidenta v jednom voze a taktiež sa nestretli ani po voľbách (čím bola po prvý krát porušená tradícia návštevy nastupujúceho prezident v Bielom dome).

Oženiť sa
Benjamin Harrison posledný bradatý prezident zastával svoj úrad v rokoch 1889-1893. Napriek tomu, že ho súčasníci popisovali ako chladného muža, pravdepodobne tomu až tak nebolo. Krátko potom ako opustil Biely dom sa zamiloval a v roku 1896 druhý krát oženil. Vzal si o dvadsaťpäť rokov mladšiu ženu, Mary Dimmickovú.
Harrisonova prvá manželka zomrela počas volebnej kampane, takže krátko pred tým ako si čerstvý exprezident začal nový románik. Mimochodom Mary Dimmicková bola asistentkou a zároveň neterou zosnulej prvej dámy. Svadba 62-ročného exprezidenta vzbudila rozruch, proti boli najmä jeho dve dospelé deti. Okrem iného odmietli na svadobný obrad prísť. Harrison ich na oplátku (takmer) vyškrtol zo závetu. Jeho pomerne veľký majetok z veľkej väčšiny zdedila v roku 1901 Mary a ich dcéra, narodená v roku 1897.

Podporovať svoju manželku
Napriek viacerým škandálom, pričom rezonovala najmä aféra  s Monikou Lewinski, odchádzal Bill Clinton z prezidentského úradu s najvyššou popularitou v dejinách (od čias kedy sa robia prieskumy verejnej mienky). Ako 54-ročný exprezident mal dostatok energie a času, aby sa venoval problémom svetových globálnych ekologických zmien a napríklad boju proti AIDS. Ostal aktívny aj demokratických prezidentských kampaniach, kde intenzívne podporoval kandidatúru svojej manželky Hillary. Najskôr v roku 2008 v neúspešnych demokratických primárkach proti budúcemu prezidentovi Barrackovi Obamovi a v roku 2016 v prezidentských voľbách proti Donaldovi Trumpovi.

Rybačka
Herbert Hoover, prezident a človek spoluzodpovedný za krach na Newyorskej burze v roku 1929, jeden z najbohatších mužov svojej doby, miloval rybárčenie. Históriu mu dala dokonca meno Fishing President. Ešte počas svojho pobytu v Bielom dome bol pre neho rybolov únik pred stresom. Prirodzene sa tomuto hoby venoval aj po skončení prezidentského úradu. Vo svojej dlhej postprezidentskej kariére (zomrel v roku 1964) napísal mnoho textov o zahraničnej politike a o problémoch trápiacich USA. Avšak jeho najdôležitejšia kniha, vydaná v roku 1963 sa volala Rybárčenie pre zábavu.

Herbert Hoover

Stať sa opäť prezidentom
Hneď niekoľko amerických prezidentov sa pokúsilo vrátiť, avšak podarilo sa to len jednému. Bol nim Grover Cleveland. Stal sa tak 22. a 24. prezidentom USA.
Po svojom prvom volebnom období v rokoch 1885-1889 prehral vo voľbách s Banjaminom Harrisonom. Clevelandova popularita v demokratickej strane ostala ale naďalej veľká a tak dostal druhú šancu vo voľbách roku 1892 a oplatil prehru Harrisonovi.