Pôvod futbalových dresov

Futbalové dresy vznikli prakticky ešte pred samotným futbalom. Prapôvodne išlo o športové uniformy súkromných anglických škôl. Dresy boli bez čísiel, hráčov identifikovali podľa farebných štucní a čiapok. V období pred 1.svetovou vojnou sa začali používať dlhé trenky až po kolená, obyčajne odlišnej farby ako dresy. Od roku 1909 začali brankári nosiť odlišné dresy ako hráči v poli. Čísla dresov sa po prvý krát objavili v roku 1933 vo finále FA Cupu, no skutočne ich rozšírili až Brazílčania v 50tych rokoch. V 60tych rokoch sa dresy zjednodušili a trenky značne skrátili. V ďalšej dekáde sa prvý krát objavili repliky dresov pre fanúšikov. V roku 1974 vstúpili do hry výrobcovia športového oblečenia. Reprezentačné dresy niesli už aj logo výrobcu.  Majstrovstvá sveta v USA 1994 priniesli okrem viacerých noviniek aj čísla i na prednej strane dresov (najmä pre lepšiu identifikáciu hráčov na televíznych obrazovkách). 
FIFA (a kontinentálne organizácie) si problematiku dresov stráži. Napríklad keď v roku 2002 nastúpila reprezentácia Kamerunu v dresoch bez rukávov FIFA zasiahla a označila oblečenie ako nevyhovujúce pravidlám.
Na väčšine reprezentačných dresov nie je štátny znak krajiny. Je to mu tak preto, že organizátormi medzištátnych zápasov a turnajov sú národné futbalové asociácie, resp. FIFA a UEFA atď.. Takže namiesto štátneho znaku, sú na dresoch logá futbalových zväzov.
Farby reprezentačných dresov logicky najčastejšie vychádzajú z farieb štátnej vlajky. Niekedy je to však inak a za použitím farieb sa skrýva konkrétna historická skutočnosť.

Taliansko
Talianska futbalová reprezentácia tradične nastupuje v dresoch azúrovej farby, ktorá nemá s tradičnou talianskou trikolórou nič spoločné. Nebolo tomu tak vždy. Počas prvých dvoch zápasov, ktoré talianske futbalové mužstvo zohralo v roku 1910 hráči nastúpili v bielych tričkách a trenkách klubov, v ktorých počas roka hrávali. Azúrové dresy si ale obliekli už v treťom zápase. Voľba tejto farby nebola náhodná. Azúrová bola tradičnou farbou savojského kráľovského rodu (tzv. savojská modrá), zjednotiteľov Talianska. Po vyhlásení talianskej republiky v roku 1945 sa táto farba stala aj súčasťou štandardy prezidenta.

Holandsko
Podobným prípadom ako Taliani sú aj Holanďania. Oranžová farba dresov vychádza z tradičnej národnej farby Holandska odvodenej z erbu vodcu nizozemskej revolúcie a zakladateľa Spojených nizozemských provincií Wiliama Oranžského. Na majstrovstvách sveta v roku 1934 nastúpilo holandské mužstvo v tmavomodrých dresoch a oranžových štucniach. V zápätí sa oranžová dostala i na dresy. Tradične hráči obliekali biele trenky, avšak občas sa objavila aj ich čierna alternatíva.

Nemecko
Nemeckí futbaloví reprezentanti nastupovali už od vzniku futbalovej asociácie v bielych dresoch a čiernych trenkách. Farby sú odvodené od vlajky Nemeckého cisárstva, resp. Pruského kráľovstva, ktoré bolo dominantným nemeckým štátom. Prvky dnešnej čierno-červeno-zlatej vlajky sa na dresoch objavili po prvý krát v roku 1988. Farbou vonkajších (náhradných) dresov je od povojnových čias zelená (v kombinácií s bielymi trenkami). Podľa častokrát opakovaného, ale mylného tvrdenia výber padol na zelenú preto, že prvé mužstvo, ktoré po vojne hralo s Nemeckom bolo Írsko (má dresy zelenej farby). V skutočnosti Nemci hrali prvý zápas so Švajčiarmi a zelená je farbou Deutsche Fussball Bund (Nemeckej futbalovej asociácie).

Škótsko
Tradičnou farbou škótskych futbalových dresov je tmavo modrá v kombinácií s bielymi trenírkami. Obe farby používal tím Qeen´s Park, ktorý bol vlastne prvým reprezentačným mužstvom Škótska a zohral prvý medzištátny zápas v dejinách (spolu s Anglickom). Medzi rokmi 1881 až 1951 škótski futbalisti nastúpili na viacero zápasov v dresoch ružovej farby, tradičnej farbe Archibalda Primrosea, piateho grófa z Rosebery a britského premiéra. Primrose bol veľmi vplyvnou postavou škótskeho futbalu, bol čestným predsedom škótskej futbalovej asociácie ako aj niektorých škótskych ligových tímov. Najčastejšie Škóti hrali v ružových dresoch v prvej dekáde dvadsiateho storočia. Posledný zápas v dresoch tejto farby zohrali v roku 1951 proti Francúzsku. Pre kvalifikáciu na Euro 2016 bola ružová zvolená ako farba pre náhradné dresy.

Brazília
Od roku 1914 nastupovali brazílski futbalisti v bielych dresoch, modrých trenkách a čiernych štucniach. Všetko sa zmenilo po jednej z najprekvapujúcejších zápasov futbalovej histórie. V maracanskom finále svetového šampionátu 1950 domáca Brazília podľahla Uruguaju. Za jeden z dôvodov prehry bola považovaná biela farba dresov - kritizovaná za nedostatok patriotizmu. Následne bola vypísaná verejná súťaž na nové reprezentačné dresy s podmienkou použitia štyroch farieb brazílskej vlajky. Víťazný návrh priniesol žlté dresy so zeleným lemom, modré trenky a biele štucne. Prvý krát Brazílčania nastúpili v tejto farebnej kombinácií v roku 1954 v zápase proti Chile. Modrá farba náhradných dresov sa občas používala už v medzivojnovom období no definitívne sa stala druhou brazílskou voľbou náhodou a to v roku 1958. Vo finálovom zápase majstrovstiev sveta vo Švédsku mala Brazília nastúpiť proti domácim obliekajucím žlté dresy. Keďže Brazílčania náhradné dresy nemali, zakúpili sadu modrých tričiek, na ktoré našili emblém futbalovej federácie vystrihnuté z ich žltých dresov.

Argentína
Futbalisti Argentíny podobne ako ďalšie tímy v období pred 1.svetovou vojnou obliekali biele dresy (v kombinácií s čiernymi štucňami). Tradičné bielo-modré (belasé) dresy odvodené od štátnej zástavy, sa po prvý krát objavili v roku 1911. Avšak nebola to jediná voľba. V roku 1919 napríklad Argentína nastupovala v rovnakých jednofarebných belasých dresoch ako Uruguaj.  Ako farba náhradných dresov sa dnes prakticky výhradne používa modrá. V roku 1958 na majstrovstvách sveta vo Švédsku nastúpili futbalisti Argentíny v zápase so Západným Nemeckom v zapožičaných žltých dresoch IFK Malmo, ktoré nikdy nevrátili.

Južná Afrika
Juhoafrický národný futbalový tím hrá svoje zápasy v žlto-zelených dresoch. Tieto farby prevzal od v krajine populárnejšieho športu - rugby. Historicky zelené dresy si juhoafrickí ragbisti prvý krát obliekli v roku 1896 pri návšteve Veľkej Británie a išlo vlastne o dresy jednej školy v Kapskom meste. Keďže rasová segregácia v časoch apartheidu platila bezvýhradne aj vo futbale (ako aj iných športoch) farby sa stali symbolom nadradenosti bielych. Po krvavom potlačení černošských nepokojov v Sowete roku 1976 bola Juhoafrická republika vylúčená z FIFA.  Vrátila sa po 16tich rokoch, po páde apartheidu a nástupe Nelsona Mandelu k moci. Ten si uvedomil, že ragby a futbal sú cesta ako zjednotiť čiernych a bielych v krajine. Futbalistom sa v roku 1995 podarilo vyhrať Africký pohár národov a zelená  a žltá sa postupne stali skutočne národnými farbami. Pre úplnosť musím dodať, že juhoafrickí ragbysti vyhrali v rovnakom roku majstrovstvá sveta.
Na svoje premiérové majstrovstvá sveta v roku 1998 nastúpili juhoafrickí futbalisti v bielych dresoch so žltými a čiernymi pásmi. Postupne však prešli k tradičnej, dnes už všeobecne prijímanej žlto-zelenej kombinácií.

Japonsko
Vývoj dresov japonskej futbalovej reprezentácie bol pomerne turbulentný. V medzivojnovom období hralo Japonsko v modrých dresoch v kombinácií s bielymi trenkami. Dôvod nie je úplne jasný. Jedna teória hovorí o inšpirácií farbami Tokijskej univerzity, či modrých uniforiem japonskej cisárskej armády. Častokrát sa spomína i prvý japonský medzinárodný úspech z roku 1930, ktorý prišiel práve v modrých dresoch.
Po druhej svetovej vojne a konci japonského imperializmu došlo k zmene. Väčšinu zápasov až do 80tych rokov odohrali Japonci v bielych dresoch (niekedy s modrým lemom). V roku 1980 sa japonská reprezentácia vrátila k modrej (považovanej za šťastnejšiu). Počas pôsobenia trénera Kenzo Yokohamu medzi rokmi 1988-1991 mužstvo hralo v červeno-bielej farebnej kombinácií, odvodenej od farieb japonskej vlajky.  V roku 1992 už v modrých dresoch sa dostavil ďalší veľký úspech - Japonsko zvíťazilo v  Ázijskom pohári. Od týchto čias Japonsko hraje v rôznych odtieňoch modrej.

Austrália
Austrálski futbalisti hrajú svoje zápasy v žltých (zlatých) dresoch (so zeleným lemom).  Zlatá a zelená sú totiž austrálskymi národnými farbami už od konca 18teho storočia a symbolizujú spätosť krajiny s prírodou. Prvé zápasy medzi rokmi 1922 až 1924 odohrali futbalisti v belasých dresoch. Belasá reprezentuje Nový Južný Wales a Queensland, dva dominantné štáty Austrálskeho zväzu z hľadiska vtedajšieho zloženia futbalovej reprezentácie. Od roku 1924 však futbalisti hrávajú v zlato-zelenej kombinácií. Zaujímavé je, že na dresoch nie je logo futbalovej asociácie, ale austrálsky štátny znak.

Slovinsko
Okolo farieb slovinskej futbalovej reprezentácie existovala pomerne vášnivá diskusia. Krátko po vzniku slovinskej futbalovej reprezentácie v roku 1991 vystupovali futbalisti v dresoch farieb slovinskej vlajky. V roku 1994 sa však vedenie slovinského futbalového zväzu rozhodlo pre zmenu na zelenú a bielu (aby sa vymedzilo proti ostatným národným tímom bývalej Juhoslávie). Ide o tradičné farby hlavného mesta Ľubľany ako aj miestneho futbalového klubu NK Olimpija. Prakticky okamžite sa zdvihla vlna odporu voči novým farbám, vychádzajúca najmä zo severnej a východnej časti krajiny. Práve kvôli tlaku verejnosti vedenie zväzu pristúpilo k čiastočnej zmene a začleneniu modrej do dresov. V roku 2002 boli na majstrovstvách sveta predstavené dresy so symbolikou trojvršia - slovinského Triglavu. Napriek snahám aspoň o zavedenie sady náhradných dresov vo farbách vlajky k ničomu podobnému zatiaľ neprišlo. Od roku 2007 dominuje v dresoch biela.