V časoch normalizácie vznikla v Československu celá plejáda úspešných televíznych seriálov. Vzhľadom na nedostatok zahraničnej konkurencie sa väčšina z nich stala medzi mladými kultom. Vybrali sme pre vás päť najlepších dobrodružných televíznych seriálov natočených v Československu medzi rokmi 1975 -1989.

Spadla z oblakov
Trinásťdielny sci-fi seriál vznikol vo Filmových štúdiách Gotwaldov (Zlín) v roku 1978. Príbeh začína vo fiktívnom podtatranskom mestečku Čabovce. Mimozemšťanka Majka z planéty Gurun  sa tu po prílete z postsekundárnej paragalaxie zoznámi s miestnymi deťmi. Majka vedela zrýchľovať čas, chodiť po vode, lietať, replikovať zákusky a pod.. Jej schopnosti neunikli pozornosti tajných služieb, avšak deti ju vždy pred dospelými zachránili. Pre detských divákov sa Majka spája so svietielkujúcimi očami, typickým účesom a žltým pršiplášťom.
Seriál bol ale dokonalou ukážkou normalizačného socializmu. Detské postavy rozprávali až neprirodzenou spisovnou slovenčinou, čo je ale vzhľadom na cieľovú skupinu seriálu logické. Seriál bol hitom. Hlavní protagonisti Zuzana Pravňanská, Matej Landl  či Svetlana Majbová a ďalší sa stali doslova superstar. Dramaturgia, ale nebola najhoršia veď seriál sa stal známym až v šesťdesiatych krajinách sveta.

Dobrodružstvá kriminalistiky
Celkovo boli natočené štyri série tohto dobrodružno-náučného seriálu, avšak len prvá v roku 1989. Mala osem častí, pričom prvý Čs. televízia odvisielala 11. novembra 1989. Keď šesť dní na to začala Nežná revolúcia, takmer seriál pochovala, keďže sledovanosť bola veľmi nízka. Napokon však zvíťazila kvalita a seriál sa stal veľmi populárny.
Išlo o na seba nenadväzujúce príbehy objasňujúce počiatky rôznych kriminalistických disciplín. Každá séria mala sledovať inú generáciu detektívov a inovátorov v obalsti kriminalistiky. Keďže Dobrodružstvá kriminalistiky vznikali v západo-nemeckej koprodukcií predstavilo sa v tu aj niekoľko desiatok nemeckých hercov. Nezabudnuteľným dielom prvej série bol ten s názvom Krev. Detektív tu usvedčil vraha malých detí, potom ako vedeckou metódou odlíšil zvieraciu krv od ľudskej.

Arabela
Tento kultový seriál mal premiéru na Vianoce roku 1980. V trinástich, polhodinových dieloch bol vykreslený príbeh nečakaného prepojenia sveta rozprávok a skutočného sveta.  Potom ako pán Majer, televízny rozprávač, omylom zazvoní na čarovný zvonček spojí osudy svojej rodiny s ríšou rozprávok. Na scénu vstúpia rôzne bytosti ako kráľ Hyacint a jeho dve dcéry Xénia a Arabela. Nezabudnuteľným bol zlý kuzelník Rumburak, ktorý chcel vládnuť rozprávkový svet. Prekvapivo pozitívnu rolu zohrala v závere postava Fantomasa, pôvodne komiksová postava, preslávená z filmov s Louisom de Funesom.
Seriál kombinoval tradičný rozprávkový dej s niekedy až absurdnými prvkami. Samozrejme mal za úlohu zaujať v prvom rade detského diváka, čo sa mu určite podarilo. Vlastniť čarovný prsteň, či plášť chcelo v danej dobe každé dieťa. Z hľadiska normalizačnej ideológie dával seriál zabudnúť na starosti bežného života a prezentoval aj technologickú vyspelosť (najmä čo sa týka scén v televízií).

Vojna volov
Historicko-dobrodružný, možno pre niekoho menej známy seriál bol natočený v roku 1987. Dej sa odohrával v šiestich dieloch a sledoval nemecké sedliacke povstania proti šľachte. Rekonštrukcie bitiek boli pomerne slabé a tak seriál zachránili krásne exteriéry, sympatické postavy a napínavý dej (scenár napísla aj Jaroslav Dietl). Išlo o rakúsko-nemecko-československú koprodukciu, takže v seriáli hralo aj mnoho "nových tvárí". Hlavní seriáloví hrdinovia Jula Runotterová a Lampert Someiner boli, ale vo svojej dobe známi skoro ako Bud Spencer.
Z hľadiska historických reálií Vojna volov krásne vykresľuje život v neskorom stredoveku. Ľudia chodia v roztrhanom oblečení, dokonca si vyberajú vši. Samozrejme za tvrdú západnú menu sa natáčalo a muselo natáčať inak. Napriek tomu, ale seriál plnil aj ideologické motívy. Boj nemeckých sedliakov za sociálnu spravodlivosť korešpondoval s vtedajšou socialistickou historiografiou (resp. téma nebola tabu).

Teta
Sedemdielny koprodukčný seriál z roku 1987 bol produktom režiséra Juraja Jakubiska. Celá plejáda skôr rozprávkových ako strašidelných postáv, výborný dej a pekné scény rakúskeho Hallstattu, tak možno seriál charakterizovať. Veľmi známou sa stala aj úvodná skladba.
Niekedy bol tento seriál označovaný aj ako najlepší československý seriál 80tych rokov. Samozrejme je to odvážne tvrdenie, keďže koprodukcia bola naozaj široká (SRN, Rakúsko, Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Švédsko). Žánrovo sa seriál od ostatných trochu líši, keďže išlo skôr o rodinný ako o dobrodružný seriál. Cieľom bolo nevystrašiť detského diváka postavami ako gróf Dracula či Vlkodlak, čo sa použitím vtipných prvkov celkom podarilo.

Najnavštevovanejšia pamiatka v Paríži
Keďže Francúzsko je z pohľadu turistov najnavštevovanejšou krajinou sveta nie je prekavapením, že interiér katedrály videlo po minulé roky v priemere 13 miliónov ľudí. V návštevnosti mimo Paríža ju predbehol Euro Disneyland. Denne do katedrály vstúpilo 35 000 turistov a bolo by ich aj viac. Predpokladajme, že dlhočizné rady pred vstupom ďalšie tisíce návštevníkov odradili.

Katedrála stojí na ostrove
850-ročná katedrála bola vybudovaná v centre stredovekého Paríža, na ostrove Ile de la Cité (Mestský ostrov). Po porážke Keltov (resp. Galov) Rimanmi v roku 52 BC bolo na, ako aj na ľavom brehu postavené mesto Lutecia. Od týchto čias bol ostrov rozdelený na dve časti. Západná časť bola vyhradená pre palác, kde mohol prebývať vládca v čase návštevy mesta. Na východe stáli svätyne a niekoľko rimských a galských obetných oltárov. Toto rozdelenie ostrova na sakrálnu a svetskú časť pretrvalo až do stredoveku. Rímsky palác na západe bol prebudovaný na sídlo kráľa, dnes tu stojí Justičný palác.  Pohanské svätyne na východnej časti ostrova boli nahradené kresťanskými kostolmi. Notre-Dame vyrástla práve na základoch týchto chrámov.

 Zvony katedrály žijú vlastným životom
Tak ako to vo veľkých chrámoch býva, zvony majú svoje mená. Desať zvonov v Notre-Dame sa volá: Marie, Emmanuel, Gabriel, Anne-Genevieve, Denis, Marcel, Etienne, Jean-Marie, Benoit-Josef a Maurice.
Najvýznamnejší je zvon Emmanuel. V minulosti ohlasoval korunovácie kráľov a cisárov a napríklad návštevu pápežov. Zvonil aj v deň konca prvej a druhej svetovej vojny, taktiež na znak piety po útoku na Svetové obchodné centrum v roku 2011, ako aj pri iných dôležitých smútočných či sviatočných udalostí. Narozdiel od iných zvonov unikol roztaveniu počas Veľkej francúzskej revolúcie. Zvoní tónom F a váži 13 ton.
Druhým veľkým zvonom je Marie. Bol vyrobený v Holandsku a je špecifický pre obrazy Sv. Márie na vonkajšej strane. Taktiež zvoní v mimoriadnych chvíľach. Ohlasuje napríklad príchod nového roka, či menovanie nového parížskeho arcibiskupa.
Najmenší zo všetkých Jean Marie, bol pomenovaný podľa kardinála Jean-Marie Lustigera. Zvoní napríklad počas svatieb.

Nie všetky sochy sú gotické
Chrliče a sochy chimér, diablov a iných bytostí sú všeobecne považované za špičkovú gotickú výzdobu exteriéru katedrály. Nie všetky však pochádzajú zo stredoveku. Pôvodne slúžili na odvedenie vody zo stien katedrály, tak aby nenarúšala pieskovcový obklad katedrály. Práve výkyvy počasia poškodili chrliče natoľko, že museli byť v podstate každých 100 až 150 rokov menené. Niektoré, nachádzajúce sa na veľkej galérii, boli počas rekonštrukcie v 19.storočí jednoducho pridané.

Katedrálu zachránil Napoleon a Quasimodo
V roku 1793 vyhlásili Jakobíni katedrálu za ateistický chrám rozumu, neskôr bola dokonca používaná ako sklad či sýpka. Takže je jasné, že po Veľkej francúzskej revolúcii bola vážne zničená a uvažovalo sa o jej demolácii. V roku 1804 sa tu však Napoleon (spolu s manželkou) korunoval na prvého francúzskeho cisára, čím katedrálu v podstate zachránil.
Keď v roku 1831 Victor Hugo napísal svoje najznámejšie dielo Zvonár u Matky božej, zasadené do katedrály  polovice 15. storočia, Notre-Dame opäť vstúpila do popredia záujmu Francúzov. Sláva románu podnietila sponzorov natoľko, že francúzsky architekt a historik umenia Viollet-le-Duc mohol začať v polovici 19.storočia s rekonštrukčnými prácami. Tým bol tento gotický skvost zachránený natrvalo.

Strecha bola nazývaná lesom
Až do momentu kedy katedrálu, 15.4.2019 nezničil požiar, bola jej strecha nazývaná taktiež lesom. S dĺžkou 127 a šírkou 43 metrov je prekvapujúce, že bola celá z dreva. V 12.storočí na jej konštrukciu zoťali vyše 1300 stromov.
Strecha ako aj celá katedrála ostala takmer nepoškodená aj počas oboch svetových vojen. Počas roku 1918 síce hrozil zásah z nemeckého ďalekonosného dela, no žiaden projektyl katedrálu nezasiahol V roku 1940 Francúzi rozhodli o vydaní Paríža bez boja a počas bojov v roku 1944 bolo poškodený len niekoľko sklenených vytráži.

V katedrále sa stínali hlavy
Samozrejme, že išlo o časy Veľkej francúzskej revolúcie, resp. obdobie tzv. Jakobínskeho teroru. Po vyhlásení prvej francúzskej republiky bolo potrebné odstrániť všetky symboly práve zvrhnutej monarchie. Neubránili sa ani sochy na priečelí katedrály. 28 z nich bolo znehodnotených "odťatím" hlavy v domnienke, že ide o podobizne francúzskych kráľov. V skutočnosti išlo o rôzne podobizne biblického Judáša.

Architektúra katedrály sleduje zlatý rez
Zlatý rez je v architektúre používaný od čias antiky. Pomer 1:1,61 považovaný za znak architektonickej dokonalosti bol použitý aj v častiach katedrály Notre-Dame. Ide napríklad o západnú fasádu. Výška  a šírka katedrály približne korešpondujú s pomerom zlatého rezu. Celková výška je 1,61 násobok prvých dvoch poschodí.

Notre Dame je domovom významných artefaktov
Je prirodzené, že útroby tak významného chrámu ukrývajú rôzne vzácne kresťanské artefakty. Ide napríklad o časti kríža, na ktorom zomrel Ježiš Kristus, či klince ktorými bol na kríž pribitý. Relikviám však kraľuje kristova tŕňová koruna. Tú možno vidieťiba  počas sv. omší každý prvý piatok v mesiaci, alebo počas niektorých cirkevných sviatkov, ako napríklad  na Veľký piatok.

Francúzsko, Máj 1940 
Rýchle obsadenie Holandska, Belgicka a severného Francúzska za štyri týždne bolo majstrovskou ukážkou vedenia modernej dynamickej vojny. Išlo o najdôležitejšiu bitku vojny. Všetky ostatné medzi rokmi 1940 - 1945 boli len jej dôsledkom.
Po porážke zdecimovanej francúzskej armády Hitler získal kontrolu nad Západnou Európou. Fašistické Taliansko konečne vstúpilo do vojny. Obdivuhodná zachranná akcia Britov, keď sa podarilo zorganizovať všetky plavidlá schopné transportu cez La Manche a evakuovať britský expedičný zbor z Dunkirku, zase ukázala že Hitlerovo víťazstvo nebolo úplné. Stalinov sen o tom, že sa západné kapitalistické krajiny zničia navzájom taktiež nevyšiel.

Bitka o Anglicko, August - September 1940
Nemecká Luftwafe spustila denné bombardovanie britských leteckých základní a Londýna s cieľom ovládnuť vzdušný priestor nad Anglickom a následne podniknúť inváziu.
Odhodlaný odpor britského obyvateľstva, vedeného charizmatickým Winstonom Churchillom, hrdinskosť pilotov na oblohe a správne použitie radaru tieto plány znemožnili. Neúmerne veľké straty prinútili Hitlera v septembri k menej efektívnemu nočnému bombardovaniu a s príchodom neskorej jesene boli plány na inváziu neuskutočniteľné. Bitka ukázala, že Veľká Británia (s pomocou USA) je silnejším súperom ako Hitler predpokladal. Na druhej strane nacisti pochopili, že ich hlavný cieľ je tam, kde vždy proklamovali - na východe.

Operácia Barbarossa, Jún - Júl 1941
Prekvapivý nemecký prepad Sovietskeho zväzu bol najväčším nemeckým víťazstvom celej vojny. Rovnako tak bitka, ako taká sa odohrávala na najväčšej ploche v dejinách. Prvý cieľ Wehrmachtu bol splnený už po niekoľkých týždňoch - veľká čast sovietskej armády na západe ZSSR bola zničená.
Napriek tomu, že operácia svoj dlhodobý cieľ nesplnila, Nemcom sa podarilo obsadiť fakticky celú európsku časť Ruska. Vyše dva roky obliehali Leningrad a v decembri 1941 stáli prakticky v Moskve. Červená armáda musela prejsť totálnou reorganizáciou. S novými zbraňami a s obrovskými stratami na životoch, dokázala Nemcov z krajiny vyhnať definitívne až v druhej polovici roka 1944.

Bitka o Moskvu, December 1941
Úspešná protiofenzíva Sovietov, dovtedy ustupujúcich až k svojmu hlavnému mestu začala 5. decembra 1941. Napriek tomu, že nemecká armáda stála už na predmestí Moskvy stala sa protiofenzíva Červenej armády rozhodujúcim krokom ku konečnému neúspechu nacistov na východe.
Je pravdou, že v ďalších mesiacoch Sovieti utrpeli porážky, bitka o Moskvu však ukázala, že Blitzkrieg v sovietskom Rusku vyčerpal svoje možnosti. Skupiny nemeckých armád sever a stred boli viazané Sovietmi a nacisti museli čeliť vyčerpávajúcej zdĺhavej vojne. Tú vzhľadom na svoje ekonomické možnosti nemali šancu ustáť.

Pearl Harbor, 7. December 1941
Napriek tomu, že japonský útok trval len 90 minút, bitka rozhodne patrí medzi najdôležitejšie. Šesť lietadlových lodí a vyše 400 lietadiel podniklo zdrcujúci nálet na najdôležitejšiu americkú námronú základňu v Pacifiku.
Odpoveď bola okamžitá. Ekonomicky najsilnejší štát sveta vstúpil do vojny proti štátom Osi. Útok na Pearl Harbor zjednotil americkú verejnosť v podpore vojny ako takej. Američania naskočili do vojny v Pacifiku čo napokon vyústilo do zhodenia atomových bômb v auguste 1945. Na druhej strane účasťou amerických vojakov na tichomorskom bojisku sa oneskoril ich príchod do Európy.

Bitka o Midway, Jún 1942
Od útoku na druhú najdôležitejšiu základňu Američanov v Tichomorí si Japonci sľubovali úplne ovládnutie oceánu. V realite sa z lovca stal lovený. Americká flotila poznajúc japonskú komunikačnú šifru prekvapenie čakala a uštedrila nepriateľovi trpkú porážku. Zo straty štyroch lietadlových lodi sa Japonci prakticky nikdy nespamätali.
Víťazstvo pri Midway umožnilo Američanom začať novú ofenzívu v južnom Pacifiku. Japonci sa naopak začali sústrediť na obranu, pričom nebezpečenstvo leteckého útoku na samotné Japonsko sa každým mesiacom stávalo reálnejším.

Operácia Torch, November 1942
Spojenecké vylodenie v Maroku a Alžírsku bolo pomerne jednoduchou operáciou, pretože pôvodný nepriateľ - Vichystické Francúzsko, rýchlo prešlo na stranu Američanov a Britov. Operácia Torch bola ale prvou úspešnou spojeneckou ofenzívou a americké sily prvý krát prekročili Atlantik.
Víťazstvo umožnilo neskoršie vylodenie na Sicílii a pád Mussoliniho režimu v Taliansku. Na britský nátlak USA pristúpili na angažovanie sa v Stredomorí, čo znamenalo, že vylodenie v západnej Európe v roku 1943 neprichádzalo do úvahy.

Bitka pri Stalingrade, November 1942 - Január 1943
Táto trojmesačná bitka je často-krát označovaná za osudové stretnutie celej vojny. V prípade obsadenia mesta, by Nemci ovládli aj dôležitú volžskú cestu na sever. Červená armáda však dokázala totálne zničené mesto obkľúčiť a 6. nemeckú atrmádu prinútiť ku kapitulácií. Nepomohlo ani telefonické menovanie Paulusa Hitlerom za poľného maršála.
Po porážke pri Stalingrade nacisti už nedosiahli úspech. Naopak Červená armáda získala potrebné sebavedomie pre ďalšie operácie. A v neposlednom rade nemecké vedenie  avšak aj obyvateľstvo pochopilo, že Tretia ríša je v defenzíve.

Bitka pri Kursku, Júl 1943
Táto bitka je považovaná za jedno z najväčších sovietskych víťazstiev vo vojne  a rozhodne (po Moskve a Stalingrade) prvé dosiahnuté v lete. Hitlerovu operáciu "Citadela" Sovieti za cenu obrovských strát zastavili, no ešte dôležitejšie boli ich letné protiofenzívy. Severná operácia "Kutuzov" v priestore Briansku a Orlova a južná operácia "Vojvodca Rumancev" medzi Belgorodom a Charkovom priniesla dôležité nemecké porážky.
Iniciatíva na východnom fronte definitívne prešla na stranu Červenej armády. Postup Sovietov smerom k rieke Dneper a dosiahnutie predvojnovej hranice vo februári 1944 prebehlo bez väčšieho zastavenia.

Vylodenie v Normandii, Jún 1944
Deň D je pre mnohých najdôležitejšiou vojenskou akciou celej vojny. Úspešné vylodenie 6. júna 1944 a nasledujúcich šesť týždňov umožnilo oslobodenie západnej Európy. Spojenci uštedrili Nemcom lekciu z logistiky a technologických inovácií dôležitých pri vylodení.
Nemci presvedčení o nepriechodnosti svojho Atlantického valu boli v krátkej dobe porazení, aj keď ešte nie definitívne. Za pár týždňov vstúpil generál Charles de Gaulle do Paríža, čo bolo dôležité z hľadiska povojnovej legitimity postavenia Francúzska ako mocnosti.

Operácia Bagration, Jún - Júl 1944
Sovietska ofenzíva v Bielorusku bola, tri týždne po Dni D, väčšou vojenskou operáciou ako celé spojenecké vylodenie v Normandii.  Wehrmacht útok v danom priestore a v takom množstve nečakal a behom šiestoch týždňov bola takmer celá skupina nemeckých armádna zničená. Červená armáda oslobodila veľkú časť okupovaného územia ZSSR, pričom čelné sovietske jednotky prenikli až do stredného Poľska.  Tlak, ktorý operácia Bagration na Nemcov vyvinula umožnil naplniť úspech vylodenia v Normandii.

Visliansko-odrianska operácia, Január - Február 1945
Červená armáda za dva týždne posunula front od Visly až k dnešnej nemecko-poľskej hranici na rieke Odra. Presila sovietskych vojsk bola takmer trojnásobná, no Nemci bojovali do posledného dychu. Vedeli, že Sovieti sa majú za čo mstiť. Napriek tomu sovietske tanky postupovali až o 20-30 km denne, čo z operácie robí najrýchlejšiu bitku vojny. Situáciu komplikovali aj tisíce nemeckých utečencov snažiaci sa utiecť z Východného Pruska.
Po bitke stála sovietska armáda na Odre (pričom ovládala aj predmostia) len 70 km od Berlína. Bolo jasné, že Nemci už nie sú schopní bojovať na dvoch frontoch.