6 menej známych faktov o 1.svetovej vojne

Vojnu nespôsobil systém spojeneckých aliancií
Mnoho ľudí je presvedčených, že vojna bola dôsledkom vzájomného nepriateľstva dvoch spojeneckých blokov európskych mocnosti. Trojspolok zahŕňal Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko, zatiaľ čo (Troj)Dohoda: Francúzsko, Rusko a Veľkú Britániu.
Spojenectvá boli budované od 70tych rokoch 19.storočia a boli priamou rekaciou na zvyšovanie nepätia medzi jednotlivými štátmi. Pri vypuknutí 1.svetovej vojny však žiadna z týchto aliancií prekvapujúco neviedla k vyhláseniu vojny.
Počas tzv. Júlovej krízy, v roku 1914, dalo Nemecko záruku podpory akýchkoľvek rakúsko-uhorských krokov voči Srbsku. Podpora známa aj pod termínom "Blanc Cheque" výrazne prekročila oficiálny obsah spojeneckých zmlúv Trojspolku. Francúzsko vstúpilo do vojny v reakcií na nemeckú mobilizáciu. Hlavným motívom vstupu Veľkej Británie taktiež neboli spojencké zmluvy Trojdohody, ale porušenie neutrality Belgicka Nemeckom. Taliansko sa vyše roka držalo mimo konfliktu, aby napokon vystúpilo proti svojim bývalým spojencom z Trojspolku.

V britskej armáde boli jednotky pre mužov nižšieho vzrastu
Minimálna výška dobrovoľníka, ktorý chcel vstúpiť do britskej armády bolo 160 cm. Samozrejme najmä v roku 1914 sa do vojska hlásilo množstvo nižších mužov. Keďže išlo predovšetkým o banníkov, ktorí mali množstvo skúseností s hĺbením tunelov, velenie armády (po tom ako sa na Západnom fronte rozvinula zákopová vojna) rozhodlo zriadiť špecialne jednotky pre nížších vojakov. S vývojom vojny sa však ukázalo, že takéto jednotky sú v boji veľmi neefektívne. Aj preto koncom roku 1916 britské velenie rozhodlo o ich zrušení, resp. začlenení medzi vojakov "normálnej" výšky. Je potrebné dodať, že reorganizácia súvisela aj so zavedením povinnej vojenskej služby v britskej armáde.

Vo vojne bojovalo aj Portugalsko
Tak ako mnoho ďalších neutrálnych krajín trpelo Portugalsko útokmi nemeckých ponoriek už od začiatku vojny. Taktiež portugalské kolónie Mozambik a Angola susedili, resp. boli ohrozované Nemeckou juhovýchodnou Afrikou. Okrem toho tu bolo historické spojenectvo s Veľkou Britániou, najstrašia vojenská aliancia v dejinách. Toto všetko napokon vyústilo do vstupu Portugalska do vojny v marci 1916 (po tom ako mu Nemecko vyhlásilo vojnu). Portugalskí vojaci bojovali na Západnom fronte, na mori ako aj v Angole. Padlo ich takmer 50 000.  Len pre porovnanie ľudnatejšie a väčšie, no vnútornými konfliktami zmietané Španielsko do 1.svetovej vojny nikdy nevstúpilo.

Prvý prelomili zákopovú vojnu Rusi
Zákopová vojna sa vyvinula na jeseň 1914 vo Francúzsku a Belgicku, no postupne sa rozšírila aj na ostatné fronty 1.svetovej vojny. O jej prelomenie sa pokúšali armády prakticky od začiatku. Vojenskí stratégovia najčastejšie volili masívny útok na jedno miesto s cieľom o prielom. Všetky takéto pokusy však zlyhali a stáli obrovské množstvo životov. Muž, ktorý po prvý krát vyriešil problém silnejšej obrany ako útoku bol ruský generál Alexej Brusilov. V roku 1916 vypracoval plán pomocnej ofenzívy ruskej armády proti Rakúsko-Uhorsku. Vychádzala z predpokladu útoku na veľkom úseku frontu. Pred ofenzívou Brusilov zozbieral všetky dôležité informácie o rozmiestnení rakúsko-uhorských vojsk. Všetky prípravy na útok boli prísne utajované. Ruskí vojaci pripravujúci sa na útok boli do zákopov presúvaní výhradne v noci.  Taktiež útok prebehol bez tzv. delostreleckej prípravy, ktorá v minulosti vždy prezradila miesto pripravovaného útoku. Výsledok bol ohromujúci. Absolútne prekvapení rakúsko-uhorskí vojaci už po prvých výstreloch v panike ustupovali. Po niekoľkých dňoch sa zastavili až o takmer 100 km od pôvodnej frontovej línie.

Na západnom fronte pracovali Číňania
Budovanie a najmä urdžiavanie zákopov, podzemných bunkrov a tunelov na frontoch si vyžadovalo obrovské množstvo pracovných síl. S postupom vojny však bojujúce strany využívali všetkých dostupných mužov ako vojakov. Väčšina robotníkov na západnom fronte tak pochádzala z Číny. Išlo o dobrovoľníkov z čínskeho vidieku, prepravovaných do Európy najmä po roku 1916. Pracovali za minimálny plat a veľkou mierou prispeli ku konečnému víťazstvu Dohody. Keďže boli nasadzovaní vo frontovom zázemí ich straty boli minimálne. V roku 1918 ich však decimovala pandémia Španielskej chrípky, takže ich napokon zomrelo v Európe tisíce.

Vojna trvala v skutočnosti o dva týždne dlhšie
Hoci prímerie medzi Nemeckom a Dohodovými mocnosťami začalo platiť 11. dňa 11. mesiaca roku 1918 o 11. hodine, poslední nemeckí vojaci sklonili svoje zbrane až o dva týždne neskôr. Išlo o vojakov generála Paula von Lettowa-Vorbecka bojujúcich guerilovou formou boja vo východnej Afrike. Lettow-Vorbeck sa počas vojny stal legendou. S malými zdrojmi a odkázaný sám na seba dokázal celú vojnu úspešne vzdorovať nepriateľskej presile. So svojimi vojakmi a ich rodinami neváhal niekoľko krát prekročiť hranice a vstúpiť do inej kolónie. Po ústupe do portugalského Mozambiku v novembri 1918 stále ovládal tamer 3000 vojakov. Na pomery afrického bojiska veľkú armádu. Po tom ako sa dozvedel o kapitulácii Nemecka v Európe, sa neporazený rozhodol vzdať sa Britom v Severnej Rodézií (dnešnej Zambii). Bolo to 25.novembra 1918.