Dňa 30. mája 1924, len tri dni potom ako zasadol nový taliansky parlament vysúpil pred rečnícky pult unitársky socialista poslanec Giacomo Matteotti a žiadal, aby bola voľba všetkých fašistických poslancov vyhlásená za neplatnú. Preslov, ktorý predniesol na podporu svojich požiadaviek bol dolsova obžalovacou rečou proti režimu reprezentovanom Benitom Mussolinim.
Mussolini, vodca fašistickej strany bol premiérom Talianska od roku 1922. V októbri toho roku nechal pochodovať niekoľko desiatok tisíc svojich "čiernokošeliarov" - príslušníkov fašistických polovojenských oragnizácií na hlavne mesto. Kráľ po Pochode na Rím (zo strachu z občianskej vojny) ponúkol Mussolinimu post premiéra a ten samozrejme prijal. Stal sa tak pánom Talianska, no nie všemocným. Nasledujúcich 18 mesiacov bol predsedom koaličnej vlády, takže svojho plánu na zavedenie fašistickej diktatúry sa musel dočasne vzdať.

Predvolevná kampaň v roku 1924 však znovu ukázala pravú tvár fašistov. Priniesla nespočetné porušovanie volebnej slobody, nápomáhanie štátnych úradov pri zločinoch a spreneveru štátnych prostriedkov zo strany fašistických vedúcich pracovníkov. Toto všetko bolo v Matteotiho reči. Jej záver bol prerušovaný výkrikmi prítomných fašistických poslancov, samotný Mussolini zúril. V nasledujúcich dňoch potom ako sa k Matteotimu pridali ďalší opoziční poslanci kritika pokračovala. Nová talianska vláda dôveru v parlamente síce získala, no celkovo panovalo veľké napätie.

Benito Mussolini, evidentne pán situácie stál pred novým problémom. Vytrvalá kritika člena poslaneckej snemovne, ktorý je ochotný ísť proti režimu až do konca, to bola vec, ktorú nikto neočakával. A to Matteoti pripravoval ďalšie odhalenia týkajúce sa lží v otázke rozpočtu novej fašistickej vlády a sprenevery štátnych prostriedkov jej predstaviteľov (vrátane Mussoliniho).

10. júna 1924 o 16:30, práve keď opustil svoj byt a smeroval do Montecittoria (budova poslaneckej snemovne) bol Matteotti unesený päťčlenným komandom. Podľa svedkov k nemu na ulici pristúpili dvaja muži a pokúsili sa ho odtiahnuť do veľkej Lancie zaparkovanej na chodníku. Matteotti nebol žiaden bitkár, no podarilo sa mu jedného z útočníkov zvaliť na zem. Bolo potrebné, aby zasiahol tretí muž, ozborejný boxerom, ktorým poslancovi vrazil do tváre. Napoly omráčeného Mattottiho vtiahli do auta, kde sedeli ďalší dvaja gangstri. Auto prudko odštartovalo a smerovalo rýchlo na rímsku perifériu. Matteottiho húževnatý odpor pokračoval aj počas jazdy, čo sa pravdepodobne stalo dôvodom pre jeho zavraždenie (nožom) už v aute. Gangstri napokon telo socialistického poslanca zahrabali asi 30 km od Ríma.
Správa o únose prominentného člena socialistickej strany sa po Ríme rozšírila behom niekoľkých dní. Svedkovia z ulice si opísalii poznávaciu značku Lancie a okolnosti incidentu oznámili polícií. Piati muži z auta neboli žiadni amatéri. Všetci patrili k Mussoliniho ľuďom. Na ich čele stál Amerigo Dumini, ortodoxný fašista, člen bojových zväzov už od počiatku s mnohými zárezmi z tých najvražednejších fašistických akcií. On ani ďalší však únos nevymysleli. Boli len spoľahlivými vykonávateľmi (ako sa neskôr ukázalo) vopred precízne naplánovanej akcie. Auto napríklad objednal u prenajímateľa Filippo Filippelli, blízky Mussoliniho priateľ. Rovnako i ďalší osnovatelia plánu patrili k špčike fašistickej strany, teda do Mussoliniho blízkosti.
Otázkou je, či bol duce priamo vinným z Matteottiho vraždy. On sám sa tomu vždy bránil a zvaľoval zodpovednosť za vraždu na svojich podriadených. Ani dnes nie je možne presne určiť či priamo rozhodol o zmiznutí muža, ktorý sa mu odvážne postavil v Montecittoriu. Každopadne, bez ohľadu na to či zakladateľ fašizmu vyslovene prikázal alebo neprikázal svojim mužom Mattottiho zabiť, nesie v tejto veci hlavnú vinu. Mussolini stál za skupinou profesionálnych zabijakov okolo Duminiho. Boli to pre neho priatelia, ktorých kryl pred políciou a finančne podporoval. Okrem toho únos a vražda presne zapadajú do atmosféry režimu, ktorý Mussolini vytvoril.

Matteottiho vražda spôsobila v Taliansku zemetrasenie. Opozoční poslanci odišli na znak nesúhlasu s politikou teroru z parlamentu a po vzore plebejcov z rímskej republiky sa nazvali Avnetinum. Kritika prichádzala aj zo strany spolkov a záujmových organizácií. Bez reakcie neostalo ani zahraničie. Aby Mussolini prežil, musel obetovať niekoľko spolupracovníkov na vysokých postoch ministerstva vnútra. Po preskupení síl však prešiel do protiútoku. V priebehu roku 1925 sa mu podarilo zlikvidovať opozíciu a vnútiť Taliansku zmeny, na ktorých sa zakladal fašistický režim. Giacomo Matteotti sa tak stal prvou obeťou nastupujúcej duceho dikatúry.