Najnavštevovanejšia pamiatka v Paríži Keďže Francúzsko je z pohľadu turistov najnavštevovanejšou krajinou sveta nie je prekavapením, že interiér katedrály videlo po minulé roky v priemere 13 miliónov ľudí. V návštevnosti mimo Paríža ju predbehol Euro Disneyland. Denne do katedrály vstúpilo 35 000 turistov a bolo by ich aj viac. Predpokladajme, že dlhočizné rady pred vstupom ďalšie tisíce návštevníkov odradili. Katedrála stojí na ostrove 850-ročná katedrála bola vybudovaná v centre stredovekého Paríža, na ostrove Ile de la Cité (Mestský ostrov). Po porážke Keltov (resp. Galov) Rimanmi v roku 52 BC bolo na, ako aj na ľavom brehu postavené mesto Lutecia. Od týchto čias bol ostrov rozdelený na dve časti. Západná časť bola vyhradená pre palác, kde mohol prebývať vládca v čase návštevy mesta. Na východe stáli svätyne a niekoľko rimských a galských obetných oltárov. Toto rozdelenie ostrova na sakrálnu a svetskú časť pretrvalo až do stredoveku. Rímsky palác na západe bol prebudovaný na sídlo kráľa, dnes tu stojí Justičný palác. Pohanské svätyne na východnej časti ostrova boli nahradené kresťanskými kostolmi. Notre-Dame vyrástla práve na základoch týchto chrámov. Zvony katedrály žijú vlastným životom Tak ako to vo veľkých chrámoch býva, zvony majú svoje mená. Desať zvonov v Notre-Dame sa volá: Marie, Emmanuel, Gabriel, Anne-Genevieve, Denis, Marcel, Etienne, Jean-Marie, Benoit-Josef a Maurice. Najvýznamnejší je zvon Emmanuel. V minulosti ohlasoval korunovácie kráľov a cisárov a napríklad návštevu pápežov. Zvonil aj v deň konca prvej a druhej svetovej vojny, taktiež na znak piety po útoku na Svetové obchodné centrum v roku 2011, ako aj pri iných dôležitých smútočných či sviatočných udalostí. Narozdiel od iných zvonov unikol roztaveniu počas Veľkej francúzskej revolúcie. Zvoní tónom F a váži 13 ton. Druhým veľkým zvonom je Marie. Bol vyrobený v Holandsku a je špecifický pre obrazy Sv. Márie na vonkajšej strane. Taktiež zvoní v mimoriadnych chvíľach. Ohlasuje napríklad príchod nového roka, či menovanie nového parížskeho arcibiskupa. Najmenší zo všetkých Jean Marie, bol pomenovaný podľa kardinála Jean-Marie Lustigera. Zvoní napríklad počas svatieb. Nie všetky sochy sú gotické Chrliče a sochy chimér, diablov a iných bytostí sú všeobecne považované za špičkovú gotickú výzdobu exteriéru katedrály. Nie všetky však pochádzajú zo stredoveku. Pôvodne slúžili na odvedenie vody zo stien katedrály, tak aby nenarúšala pieskovcový obklad katedrály. Práve výkyvy počasia poškodili chrliče natoľko, že museli byť v podstate každých 100 až 150 rokov menené. Niektoré, nachádzajúce sa na veľkej galérii, boli počas rekonštrukcie v 19.storočí jednoducho pridané. Katedrálu zachránil Napoleon a Quasimodo V roku 1793 vyhlásili Jakobíni katedrálu za ateistický chrám rozumu, neskôr bola dokonca používaná ako sklad či sýpka. Takže je jasné, že po Veľkej francúzskej revolúcii bola vážne zničená a uvažovalo sa o jej demolácii. V roku 1804 sa tu však Napoleon (spolu s manželkou) korunoval na prvého francúzskeho cisára, čím katedrálu v podstate zachránil. Keď v roku 1831 Victor Hugo napísal svoje najznámejšie dielo Zvonár u Matky božej, zasadené do katedrály polovice 15. storočia, Notre-Dame opäť vstúpila do popredia záujmu Francúzov. Sláva románu podnietila sponzorov natoľko, že francúzsky architekt a historik umenia Viollet-le-Duc mohol začať v polovici 19.storočia s rekonštrukčnými prácami. Tým bol tento gotický skvost zachránený natrvalo. Strecha bola nazývaná lesom Až do momentu kedy katedrálu, 15.4.2019 nezničil požiar, bola jej strecha nazývaná taktiež lesom. S dĺžkou 127 a šírkou 43 metrov je prekvapujúce, že bola celá z dreva. V 12.storočí na jej konštrukciu zoťali vyše 1300 stromov. Strecha ako aj celá katedrála ostala takmer nepoškodená aj počas oboch svetových vojen. Počas roku 1918 síce hrozil zásah z nemeckého ďalekonosného dela, no žiaden projektyl katedrálu nezasiahol V roku 1940 Francúzi rozhodli o vydaní Paríža bez boja a počas bojov v roku 1944 bolo poškodený len niekoľko sklenených vytráži. V katedrále sa stínali hlavy Samozrejme, že išlo o časy Veľkej francúzskej revolúcie, resp. obdobie tzv. Jakobínskeho teroru. Po vyhlásení prvej francúzskej republiky bolo potrebné odstrániť všetky symboly práve zvrhnutej monarchie. Neubránili sa ani sochy na priečelí katedrály. 28 z nich bolo znehodnotených "odťatím" hlavy v domnienke, že ide o podobizne francúzskych kráľov. V skutočnosti išlo o rôzne podobizne biblického Judáša. Architektúra katedrály sleduje zlatý rez Zlatý rez je v architektúre používaný od čias antiky. Pomer 1:1,61 považovaný za znak architektonickej dokonalosti bol použitý aj v častiach katedrály Notre-Dame. Ide napríklad o západnú fasádu. Výška a šírka katedrály približne korešpondujú s pomerom zlatého rezu. Celková výška je 1,61 násobok prvých dvoch poschodí. Notre Dame je domovom významných artefaktov
Je prirodzené, že útroby tak významného chrámu ukrývajú rôzne vzácne kresťanské artefakty. Ide napríklad o časti kríža, na ktorom zomrel Ježiš Kristus, či klince ktorými bol na kríž pribitý. Relikviám však kraľuje kristova tŕňová koruna. Tú možno vidieťiba počas sv. omší každý prvý piatok v mesiaci, alebo počas niektorých cirkevných sviatkov, ako napríklad na Veľký piatok.
0 Comments
Leave a Reply. |
AuthorJ.B. CategoriesArchives
June 2021
|