Francúzsko malo v roku 1940 viac mužov, tankov a zbraní ako Nemecko Je pomerne sprofanovanou informáciou, že nemecké víťazstvá v úvodnej etape vojny boli spôsobené technologickým náskokom získaným ešte v tridsiatych rokoch. Nemecká vysoko- mechanizovaná armáda prelčila všetky spojenecké vojská. Realita bola však odlišná. 10. mája 1940, keď nemecká armáda zaútočila, len 16 zo 135 divízií bolo mechanizovaných (tzn. že boli vybavené nákladnými autami na prevoz vojakov). Ostatné sa presúvali pomocou konských povozov, alebo len peši. Francúzska armáda mala sama o sebe 117 divízií. Okrem toho malo Francúzsko 10700 diel, zatiaľ čo Nemecko len 7378. Nemecko pri útoku mohlo použiť 2439 tankov, avšak Francúzsko ich nasadilo 3254, väčšinu z nich ťažších a s lepším pancierovaním. Japonci používali za vojny kamikaze rakety Neboli to iba Nemci, čo v 2.svetovej vojne použili rakety, či raketové motory. Po viacerých vojenských prehrách a stále očividnejšom technologickom náskoku Britov a Američanov v Pacifiku, pristúpili ku konštrukcií rakiet aj Japonci. V novembri 1944 vytvorili tzv. Yokosuka MXY-7 Ohka, alebo v preklade čerešňový kvet. Išlo o človekom pilotované raketové zariadenie, teda vlastne raketové samovražedné kamikaze. Rakety boli umiestnené na lietadle, ktoré ich previezlo do akcie. Pri útoku, najčastejšie na loď, sa zariadenie od lietadla odpojilo a pri samostatnom lete bolo schopné vyvinúť rýchlosť až 650 km/h. Piloti samovražedných rakiet nazývajúci sa Jinrai Butai - teda bohovia hromu, boli však počas vojny zopovední za zničenie iba troch nepriateľských lodí. Japonci ich vyrobili (v rôznych variáciách) až 852, takže možno povedať, že išlo o veľa kriku pre nič. Straty spojeneckého obchodného loďstva neboli ani 1,5% Spojenecké loďstvo stratili v Atlantickom a Severnom oceáne, ako aj v domácich vodách len 1,48% plavidiel. Dokopy podnikli spojenecké lode počas 2.svetovej vojny 323 000 plavieb, 4786 z nich skončilo potopením. Väčšina z nich, 2562 bolo britských, avšak denne vykonalo britské loďstvo v priemere 2000 plavieb po celom svete. Väčšina obchodných lodí plávala cez oceán v konvojoch, ktoré boli mimoriadne bezpečné. Z času na čas bola však nutná riziková individáulna plavba, keďže nevýhodou konvojov bola ich relatívne nízka rýchlosť. Jedna z amerických jednotiek pôvodne bojovala pod znakom svastiky 45. americká pešia divízia pôvodne nosila na svojich uniformách starobilý symbol šťastia amerických domorodcov - pár dvoch zahnutých hákov, spojených v strede, dnes ľahko zameniteľný za svastiku. Použitie tohto znaku súviselo s tým, že sa jednotka rekrutovala z oblastí Oklahomy, Nového Mexika, Colorada a Arizony, teda štátov z indiánskou tradíciou. S nárastom moci nacistov sa však symbol stal pre divíziu neprijateľným a v roku 1939 ho nahradili blesky. Spojenci mali v roku 1940 v rukách plány nemeckej ofenzívy Udalosť známa aj ako Mechelenský incident vážne skomplikovala nemecký útok na západe. V januári 1940 nemecký parašutista Helmuth Reinberger a veliteľ letiska Erich Hoenmanns museli pri lete z Munsteru do Kolína na Rýnom, kvôli zlému počasiu pristáť v belgickom Mechelene. V ich lietadle sa nachádzali tajné nástupné plány nemeckej ofenzívy na Benelux a Francúzsko. Časť materiálov sa podarilo zničiť no väčšina sa dostala do rúk belgických vojakov. Spojenci sa však od začiatku domnievali, že ide z nemeckej strany o podvrh a pre svoju ochranu neurobili prakticky nič. Hitler nechal plány do bodky prepracovať a vznikol úplne nový plán Gelb. Z dlhodobého hľadiska znamenal incident pre západných spojencov katastrofu. Nacisti kompletne zmenili stratégiu, čo napokon viedlo k rýchlemu pádu Francúzska. Rasová politika platila aj pre prasce Je známe, že nacisti v okupovaných krajinách a satelitoch prísne presadzovali svoju rasovú politiku. V Protektoráte Čechy a Morava sa však zamerali aj na chov ošípaných. Vadilo plemeno zvané přeštické čiernostrakaté prasa, výkrížené v západných Čechách ešte koncom 19.storočia. Jeho špecifikom bola čierno-biela farba kože. Pre správnosť musíme uviesť, že obmedzenia pre toto plemeno existovali už od roku 1936, avšak počas 2.svetovej vojny sa sprísnili. Chov čiernostrakatých prasiat mal byť prakticky zastavený. Prirodzene došlo k tajnému, nekotrolovateľnému množeniu čo plemeno za cenu niektorých nežiadúcich efektov zachránilo. Od roku 1952 prebiehala záchrána chovu a v roku 1964 bolo přeštické prasa uznané ako samostatné plemeno. Bol rozdiel medzi nemeckými a spojeneckými leteckým esami Nemecká Luftwaffe mala o dosť rozdielny prístup k svojim leteckým esám ako Spojenci. Klasickí nemeckí piloti mali za povinnosť svoje esá chrániť a to aj napriek tomu, že pri letoch mnoho krát prekonávali obrovské vzdialenosti bez možnosti pristáť. Letecké eso tak malo jednoduchší let a mohlo sa sústrediť na ničenie nepriateľských lietadiel. Na východnom fronte čelili Nemci spočiatku slabšiemu sovietskemu letectvu a tak esá dosahovali neuveriteľné počty zostrelených lietadiel. Bibi Hartmann najväčšie eso Luftwaffe mal počas vojny 352 potvrdených zostrelov. Na druhej strane najlepší stíhač britskej Royal Air Force James Johnie Johnson zostrelil "len" 38 nepriateľských strojov. Spojenci bombardovali Švajčiarsko Švajčiarsko ostalo počas vojny oficiálne neutrálnou krajinou. Napriek tomu, Spojenci bombardovali švajčiarské mestá viac ako 70 krát, predovšetkým v druhej polovici vojny. Pri týchto náletoch zomrelo takmer 100 Švajčiarov a 270 bolo zranených. Spojenci svoje kroky vysvetľovali problémami s navigáciou, zlým počasím, či netrafením pôvodného cieľa. Neoficiálne boli však bombové útoky úmyselným varovaním švajčiarskej vlády, pred tým aby povolila presun nemeckého vojenského materiálu cez svoje územie. Pre úplnosť dodám, že Švajčiari mali s Nemeckom zmluvy o dodávkach lietadiel (Messerschmitt Bf109s) pre svoju armádu. Dve nemecké ponorky sa vzdali dva mesiace po vojne Ponorka U530 sa objavila 10. júla 1945 pri argentínskych brehoch a vzdala sa. Bolo to zhruba dva mesiace po tom, čo admirál Karl Donitz nariadil všetkým nemeckým ponorkám okamžite sa vzdať v najbližšom prístave. Ponorka bola v úbohom technickom stave, bez torpéd, lodného denníka a iných potrebných palubných dokumentov, za to však s veľmými prázdnymi priestormi. O ponorke sa okamžite vyrojili konšpiračné teórie. Jedna z nich špekulovala o prevoze prominentných nacistov, či nakradnutého zlata do spriatelenej Argentíny. Iná hovorila o pripravovanom plynovom útoku na USA (plyn sa mal nachádzať v dutých priestoroch ponorky). Podobné mýty sa šírili aj o druhom nemeckom plavidle - ponorke U 977, ktorá pristála v Argentíne 17.júla 1945. Obe ponorky boli neskôr použité ako cvičné ciele amerického námorníctva a potopené v roku 1946. Slováci bojovali pri Dunkerque až do konca vojny
O nasadení Čechov a Slovákov v rámci vlastných jednotiek v ZSSR je informácií pomerne veľa. Bojovali však aj v radoch Československej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británií. Tá sa do bojov dostala v októbri 1944, keď prevzala bojové úseky pri francúzskom prístave Dunkerque. Spojenecké vojská tu obkľúčili nemeckú posádku a Česi a Slováci mali za úlohu ju blokovať. Brigáda tu bojovala až do 9.mája 1945 keď sa 10 500 nemeckých vojakov vzdalo. V uniformách československej jednotky bojovalo v polovici apríla 1945 približne 5700 vojakov, z toho asi 20 % Slovákov.
0 Comments
Leave a Reply. |
AuthorJ.B. CategoriesArchives
June 2021
|