10 najbohatších mužov histórie

10. Basileos II. Bulharobijca (958 - 1025) byzantský cisár. Posledný panovník z macedónskej dynastie sa preslávil vojenskými víťazstvami a výraznými územnými ziskami. Za jeho vlády sa Byzantská ríša stala najmocnejšou krajinou Európy. Svoju prezývku Bulharobijca si vyslúžil po  tom ako nechal oslepiť 14 000 bulharských zajatcov, aby ich poslal spät svojmu cárovi. Jeho majetok predstavoval asi 125 milárd eur. Zisky plynuli najmä z obchodu a výroby hodvábu. Byzantská ríša mala v tom čase dokonca svetový monopol na výrobu purpurového hodvábu - látky žiadanej u všetkých európskych monarchov. Sám Basileos ale podľa histroických prameňov nechcel žiť v blahobyte, ale skromne.

9. Cornelius Vanderbilt (1794 - 1877) - americký dopravný magnát. Začínal ako pomocník na otcovom trajekte v New Yorku, no už ako šestnásťročný si kúpil vlastnú loď a začal podnikať. Špecializoval sa na osobnú lodnú dopravu po rieke Hudson a spojenie Manhattanu s Staten Islandom. Vďaka veľkej flotile lodí získal prezývku "Commodore" čo bola v tom čase najvyššia hodnosť v americkom námorníctve. Od roku 1864 sa preorientoval na železničnú dopravu. Vybudoval množstvo dôležitých železničných tratí ako aj staníc. Najznámejšou je Grand Central Depot v New Yorku. Okrem podnikania intezívne podporoval školstvo. Založil univerzitu v Nashiville, ktorá dodnes nesie jeho meno.  Jeho majetok by v súčasnosti predstavoval 145 miliárd eur.

8. Alan Rufus (1040 - 1093) - normanský šľachtic, synovec Viliama Dobyvateľa a 1.lord z Richmondu. V roku 1066 sa po boku svojho strýka zúčastnil bitky pri Hastingse, ktorá znamenala ovládnutie anglického trónu Normanmi. Od nového kráľa (Viliama I.) za verné služby obdržal niekoľko titulov a najmä pôdu v oblasti Cambridge. V roku 1069 získal ďalšiu pôdu a titul 1. lorda z Richmondu. Alan vybudoval v Richmonde a najmä vzťahom so svojim strýkom (časť majetku po ňom aj zdedil) sa stal najbohatším mužom v Anglicku. V prepočte by jeho majetok dnes predstavoval 160 miliárd eur. Podobne ako iní boháči aj on mal sklony k filantropii. Počas svojho života napríklad intenzívne podporoval výstavbu kostolov a iných cirkevných budov.

Mir Osman Ali Khan v deň svojej korunácie. Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Coronation_portrait_of_the_VIIth_Nizam.jpg

7. Mir Osman Ali Khan (1886 - 1967) - posledný nizán (knieža) do roku 1948 najväčšieho indického kniežacieho štátu Hajdarábád. Jeho majetok sa odhaduje na 180 miliárd eur. Ako dedičný nizán slobodne disponoval štátnymi financiami. Okrem toho zdedil zbierky mimoriadne cenných drahokamov, najväčší (Jacob Diamond) mal 185 karátov. Počas života štedro podporoval budovanie škôl, univerzít a vedeckých inštitúcií. Taktiež sa výraznou mierou zaslúžil o vybudovanie protipovodňového systému pre Hajdarábád. Po vzniku Indickej republiky bol nútený abdikovať, naďalej však ostal najbohatším mužom v južnej Ázii. Po roku 1948 daroval novému indickému štátu nemalé prostriedky. Podľa legendy mal vložil 5000 kg zlata na fond indického ministerstva obrany (potvrdených je 425 kg).

6. Mikuláš II. (1868 - 1918) - posledný ruský cár. Jeho skutočný majetok je však predmetom diskusii, keďže aktíva Romanovskej dynastie spravovalo Ministerstvo cárskeho dvora. Staralo sa napríklad o 65 miliónov hektárov pôdy v Bajkalskej oblasti. Okrem iného sa tu nachádzali desiatky baní, kde sa ťažilo zlato, striebro, meď a uhlie. Den ťažko vyčísliteľnú hodnotu mali aj umelecké diela v cárskej galéri Ermitaž. V podstate dodnes nezistené množstvo peňazí uložených na zahraničných účtoch. Problém s osobným majetkom cára je, že s ním nemohol slobodne disponovať (napríklad pôdu nemohol predať). Osobne poberal každoročný plat 24 miliónov rubľov, ktoré boli určené na beh dvora, údržbu cárskych palácov, divadiel a výdavky rodiny. Po februárovej a novembrovej revolúcií v roku 1917 bol celý cársky majetok zoštátnený. Podľa niektorých mal hodnotu 255 miliárd eur.

5. Andrew Carnegie (1835 -1919) - americký podnikateľ, oceliar a filantrop. Začínal ako poslíček, no v 70tych rokoch založil v Pittsburgu oceliarsku spoločnosť Carnegie Steel Company. V priebehu dvoch desaťročí sa spoločnosť stala najväčším a najziskovejším podnikom na svete. V roku 1901 Carnegie oceliarne predal za 400 milónov dolárov, čo bola do tej doby najväčšia finančná transakcia v dejinách. Svoje peniaze neskôr použil pri podpore rozvoja vzdelávania a umenia. V New Yorku nechal v roku 1891 postaviť legendárnu koncertnú sieň Carnegie Hall. Preslávil sa aj ako štedrý donor odliatkov kostry dinosaura viacerým európskym múzeám. Majetok Andrewa Carnegiho sa odhaduje na 264 až 317 milárd eur.

4. John D. Rockefeller (1839 - 1937) - americký podnikateľ a ropný magnát. Jeho majetok sa odhaduje na 215 až 340 milárd eur. Rockefeller začal podnikať so svojimi bratmi vo vtedy rozbiehajúcom sa ropnom priemysle. Bol veľmi pracovitý no mal aj šťastie, keďže význam ropy v druhej polovici 19. storočia výrazne narástol. Jeho Standard Oil Company, založená roku 1870 sa stala najväčšou ropnou spoločnosťou sveta s monopolným postavením na americkom trhu.  Sám ju viedol do svojho odchodu do dôchodku v roku 1897. Následných štyridsať rokov sa venoval filantropii. Podporoval vedecký výskum, umenie a objavy v medicíne. Vďaka Rockefellerovej nadácií došlo napríklad k vymieteniu žltej zimnice.

3. Mansa Musa (1280-1337) - kráľ Mali z Timbuktu. Podľa niektorých najbohatší muž, ktorý kedy chodil po Zemi. V prospech týchto ideí, hovorí to, že jeho západoafrické kráľovstvo bolo na začiatku 14. storočia hlavným  svetovým producentom zlata (pravdepodobne vyprodukovali až 1 tonu zlata ročne). Ako kráľ de facto vlastnil všetko v krajine, takže hodnota jeho bohatstva sa nedá vyčísliť. Niektoré odhady hovoria o 350 miliárdách eur. Svoje bohatstvo si Mansa Musa prirodzene užíval. Legendárna je najmä jeho púť do Mekky z rokov 1324-25.  Karavána niekoľko stoviek tiav niesla tony zlata určeného na bežné výdavky. Množstvo minutého zlata malo spôsobiť v Egypte a v Mekke desaťročnú lokálnu menovú krízu (keď ceny zlata padli strmo nadol). To čo pôvodne vyzeralo ako vedľajší efekt rozmarného míňania bol v skutočnosti premyslený ťah. Oslabenie egyptskej ekonomiky znamenalo presunutie centra obchodu so zlatom (z Káhiry) do Timbuktu. Kráľ bol inak veľkým donorom umenia a vzdelávania. Vo veľkom financoval výstavbu mešít a madras (centier vyššieho vzdelania).

Busta Jakoba Fuggera na dvore obytného domu Fuggerei v Augsburgu.

2. Jakob Fugger (1459-1525) - obchodník, bankár a ťažiar z nemeckého Augsburgu. Z rodinnej firmy urobil jednu z najväčších spoločností v Európe. Začal s obchodovaním so súknom a pôžičkami Habsburgovcom a pápežskej kúrií. Kľúčové však boli aktivity v ťažbe drahých kovov na Slovensku. Po výrazných investíciách a vybudovaní infraštruktúry sa stredoslovenský banský región stal najväčším producentom medi na svete. V spolupráci s Turzovcami dokázal Jakob Fugger vytvoriť premyslený systém dopravných komunikácií, ktorými meď putovala na Západ a z Portugalska až do Indie.  Fugerovská firma mala dokonca v jednom momente európsky monopol na obchod s meďou. Svojimi investíciami Jakob Fugger ovlyvňoval aj politiku. Výraznou mierou prispel k voľbe Karola V. za cisára svätej ríše rímskej, v tom čase jedného z najmocnejších politikov sveta. Inicoval aj stavbu prvého sídliska pre sociálne slabších v dejinách. Na predmestí Augsburgu zvanom Fuggerei bývali za symbolické nájomné chudobní obyvatelia mesta (mimochodom štvrť do dnes stojí aj keď nájmné už je podstatne vyššie). Odhadovaný majetok Jakoba Fuggera bol 340 až 420 miliárd eur.

1. Octavian Augustus (63 BC - 14AD) - prvý rímsky cisár a adoptívny syn Gaia Julia Cezara žil medzi rokmi 63 BC až 14 AD. Po rokoch občianskych vojen zaviedol v Ríme mier. Podľa odhadov mal majetok v hodnote jednej pätiny ekonomiky Rímskej ríše, čo predstavovalo neuveriteľných 3,9 bilióna eur. Okrem iného, po istú dobu osobne vlastnil jednu z budúcich rímskych provincií - Egypt. Svoj majetok využíval na výraznú prestavbu mesta Rím. Známy je jeho výrok o tom, že našiel Rím z tehál no zanecháva Rím z mramoru. Postavil obrovský cisársky palác na Palatine, niekoľko chrámov, kúpeľov, aquaductov a divadiel. Svoju popularitu podporoval organizovaním nákladných hier, keď do Ríma nech priviesť exotické zvieratá zo všetkých kútov vtedy známeho sveta.