Mor Mor patril medzi najväčších zabijakov stredoveku. Zákerná choroba, spôsobená baktériou Yersenia pestis, prichádzala do Európy väčšinou z Ázie (v niekoľkých vlnách). Na prahu stredoveku (541 - 542) vypukla jedna z najničivejších pandémií, tzv. Justiniánov mor. Zasiahla centrum byzantskej ríše - Konštantinopol a prístavy po celom Stredomorí. Meno dostal podľa byzantského cisára Justiniána I. (Veľkého), ktorý bol jedným z miliónov nakazených. Na rozdiel od väčšiny z nich však chorobu prežil. Celosvetovo si pandémia vyžiadala 25 až 50 miliónov životov. V porovnaní s pandémiou zo 14. storočia to bola však drobná štatistika. Čiernu smrť, ako mor všetci nazývali, prenášali blchy parazitujúce na hlodavcoch. Pandémia vypukla roku 1348 a za sedem rokov zabila viac ako tretinu populácie Európy (celosvetovo od 75 do 200 mil. ľudí). Mor sa šíril v troch variáciách. Vysokými horúčkami, bolestivým opuchom a hnisaním lymfatických uzlín sa prejavoval tzv. bubonický (žľazový) mor. Septický mor napádal vnútorné orgány a v konečnom štádiu prejavoval sčernalými časťami kože ako dôsledok toxínov v krvnom obehu. Práve z čiernych miest na koži vznikol už spomínaný názov - čierna smrť. No a najrýchlejší pľúcny mor, s inkubačnou dobou 1 - 2 dni, spôsoboval bolestivé vykašliavanie a konečné zlyhanie krvného systému. Samozrejme, nie každý nakazený zomrel. Prežilo zhruba 20 % nakazených. Mnoho z nich však malo často trvalé následky (najmä psychické). Cestovanie Cesty v stredoveku boli nebezpečné a cestujúci presunom mnohokrát riskovali život. Už len nájsť čisté a bezpečné miesto na spanie bolo prakticky nemožné. Cestujúci často nocovali v otvorenej prírode, čelili výkyvom počasia, divej zvery či nebezpečným prechodom hôr a riek. Mohli sa častokrát nechtiac zapliesť aj do lokálneho konfliktu, byť zranení či uväznení miestnym vladárom. A bolo jedno, či sa cestovalo v skupine alebo ako jednotlivec. Potenciálna korisť bola vždy zaujímavá, najmä u obchodníkov. Takže vždy ešte existovalo aj veľké nebezpečenstvo prepadnutia (a prípadne aj zabitia) zbojníkmi. Ani cestovanie loďou nebolo o nič bezpečnejšie. Pri kvalite stredovekých námorných plavidiel (vynímajúc normanské drakare) stačila silnejšia búrka a loď stroskotala alebo sa v lepšom prípade stratila. A ak prežila, v priemere prešla vzdialenosť 120 až 200 kilometrov za deň. Na koni cestujúci zdolali 35 až 50 kilometrov za deň a priemerná rýchlosť stredovekého pešieho cestujúceho bola 25 až 30 kilometrov denne. Hladomor Vzhľadom na slabú efektivitu stredovekého poľnohospodárstva stačila silnejšia búrka, či krupobytie a dedina hladovala. A ak neprišla pomoc, ľudia zomierali na podvýživu. Tí, ktorí prežili hladomor (napríklad konzumáciou lesných plodov, slamy, či ďateliny) zoslabli a častokrát sa stávali obeťami s hladomormi prichádzajúcich epidémií. Zabíjala tuberkulóza, týfus, kiahne, mumps či chrípka. A kanibalizmus tiež nebol v týchto časoch ničím neobvyklým. Jeden z najväčších hladomorov, tzv. Veľký hladomor (1315 – 1317) si podľa odhadov vyžiadal životy 10 až 25 % mestskej populácie Európy. Toto obdobie, ktoré niektorí historici nazvali Malá doba ľadová, ovplyvnili najmä veľké klimatické zmeny, prudké poklesy priemerných ročných teplôt a nárast množstva a intenzity zrážok. A následne aj pandémia čiernej smrti z roku 1348. Na našom území vypukol jeden z veľkých hladomorov v rokoch 1241 – 1242 po vpáde Tatárov (Mongolov). Obyvateľstvo pred plieniacimi Tatármi utieklo do hôr a polia ostali neobrobené. Následný nedostatok jedla bol podľa historikov rovnako ničivý ako samotný tatársky vpád. Pôrod Keďže fyzická práca počas tehotenstva bola bežná (u poddaných), častokrát dochádzalo k potratom a následnej smrti vykrvácaním. Len bohaté ženy neskorého stredoveku mali tú možnosť počas tehotenstva takmer neopúšťať posteľ. Úspešný pôrod, čiže prežitie ženy aj dieťaťa, bol v stredoveku pomerne veľkým úspechom. A ani pôrod zdravého dieťaťa ešte neznamenal víťazstvo. Popôrodné komplikácie ako infekcie, krvácania či zápaly mohli byť pre ženy taktiež smrteľné. Cisársky rez bol síce známy, no používal sa takmer výhradne na záchranu dieťaťa po smrti matky počas pôrodu. Preferované boli najmä pôrodné babice, miestne vedny, bez formálneho vzdelania čerpajúce len zo svojich skúseností. Dokonca za istých okolností, keď hrozila smrť dieťaťa, mohli previesť mimoriadny krst (nemluvňa sa tak stalo kresťanom a mohlo byť napr. riadne pochované). Detstvo Obdobie detstva bolo tým najnebezpečnejším v živote stredovekého človeka. Detská úmrtnosť bola mimoriadne vysoká. Najohrozenejšie boli, samozrejme, deti do jedného roku, no podľa niektorých výskumov bol kritický vek až do siedmych rokov. Deti boli najčastejšími obeťami chorôb, podvýživy či rôznych infekcií. Vojna Vojna patrila medzi najväčšie a najčastejšie nástrahy života stredovekého človeka. Napriek tomu, že v stredoveku väčšinou bojovali pomerne malé armády, v dôsledku vojnových konfliktov zomierali tisíce. Vraždy, znásilnenia, a iné druhy násilia ako sprievodné javy (nielen) vojny decimovali obyvateľstvo počas celého stredoveku. A po násilí prichádzali choroby a hlad. Útoky starých Maďarov v 10. storočí a atkay Normanov v 11. storočí znamenali pre Európu tisícky mŕtvych. Počet obetí oficiálne najdlhšieho stredovekého konfliktu - Storočnej vojny (1337 - 1453) mohol dosiahnuť až 3 milióny. V dôsledku krížových výprav zomrelo ďalších 1 až 3 milióny osôb. Vojna sa nevyhýbala ani Uhorskému kráľovstvu. Hneď niekoľkokrát čelilo útokom Mongolov či Pečenehov z východu. Obete priniesli i konflikty kráľa Karola Róberta z mocným veľmožom Matúšom Čákom a Omodejovcami. A 15. storočie prinieslo zasa krvavý zápas s Turkami. Kacírstvo Nebezpečenstvom bol v stredoveku niekedy i odlišný názor. Problém mali v prvom rade ľudia, ktorí vyznávali (prípadne aj prezentovali) iné myšlienky ako kresťanská cirkev. Boli označených za heretikov, resp. kacírov. Kvôli viere zomierali celé skupiny obyvateľstva. Prvým veľkým kresťanským kacírskym hnutím bolo albigénstvo (alebo aj katarstvo). Vzniklo v 12. storočí a jeho prívrženci žili v askéze, odmietajúc manželstvo a pohlavný styk. V roku 1208 pápež Inocent III. vyhlásil proti albigenským krížovú výpravu. Križiaci vyvraždili celé mestá a dediny. Ich násilnostiam sa nedokázalo ubrániť aj mnoho juhofrancúzskych katolíkov. Vojaci totiž neboli schopní odlíšiť ich od kacírov. V rovnakom čase smerovali krížové výpravy aj do svätej zeme proti moslimom. Prvá (jediná skutočne úspešná) bola vyhlásená roku 1096. O tri roky neskôr, keď križiaci dosiahli svoj cieľ a dobili Jeruzalem, nastala v meste genocída moslimského a židovského obyvateľstva. Ani v Európe to nemali Moslimovia a Židia jednoduché (a to počas celého obdobia stredoveku). Niektorí stredovekí vladári jednoducho Židov zo svojho územia vyhnali. Lov Lov divej zvery, populárna zábava šľachty, mohol byť taktiež zdravie ohrozujúcou aktivitou. Pád z koňa počas prenasledovania zvery, nešťastné poranenie svojím alebo cudzím šípom, či napadnutie jeleňom, medveďom mohlo byť smrteľné. Spoločenský status bezpečnosť nezaručoval. Byzantského cisára Basilea I. roku 886 napichol na rohy jeleň a jeho bezvládne telo vláčil niekoľko kilometrov. Útok diviaka bol roku 1031 osudným Imrichovi, synovi prvého uhorského kráľa Štefana I. Jeden z najmocnejších francúzskych kráľov - Filip IV. Pekný dostal počas poľovačky mozgovú porážku, na následky ktorej zomrel. Predčasná smrť Predčasná či náhla smrť nebola v stredoveku ničím neobvyklým. Jednoducho dožiť sa v stredoveku staroby bol výkon. Eventuálny skorší koniec ovplyvňovali faktory ako spoločenský status, pohlavie, bydlisko či profesia. Bohatstvo dlhý život nezabezpečovalo. Predčasne napríklad zomrelo hneď niekoľko uhorských kráľov. Ondrej III. vo veku 36 rokov zomrel za dodnes nejasných príčin, Albrecht Habsburský zahynul na výprave proti Turkom ako 42-ročný, jeho syn Ladislav Pohrobok zomrel ako 17-ročný, pravdepodobne na mor alebo leukémiu. V Anglicku medzi rokmi 1330 a 1480 bol priemerný vek šľachty - u mužov 24 rokov a 33 rokov u žien. Vo Florencii Cosima Mediciho (okolo 1430) to bolo len 28,5 rokov u mužov a 29,5 u žien. Keďže smrť mohla prísť kedykoľvek, najväčšou obavou stredovekého človeka bolo, aby stihol všetky potrebné predsmrtné ríty (obrady). Voda
Nie, že by ľudia v stredoveku nevedeli plávať. Skôr sa snažili sa nejako udržať nad hladinou. Žiadne plavecké štýly, len spôsob ako zabrániť všetkými silami utopeniu. Asi najznámejším stredovekým utopeným, bol cisár Svätej ríše rímskej Fridrich II. Barbarossa. Počas tretej krížovej výpravy roku 1190, keď sa snažil prekročiť rieku Saleph, prúd ho nenávratne stiahol. Pri úteku z bojiska sa utopil i posledný z Jagelovcov na uhorskom tróne - Ľudovít II. Obom sa stala osudným ťažká zbroj, ktorá ich stiahla k riečnemu dnu.
0 Comments
Leave a Reply. |
AuthorJ.B. CategoriesArchives
June 2021
|