7 dní, ktoré zmenili Slovensko

V 20. storočí zažilo Slovensko turbulentné časy. Slobodnejšie roky striedali roky totality, pokojnejšie dni vymieňali zase tie búrlivé. Z dní, počas ktorých sa na Slovensku udiali kľúčové udalosti politického, kultúrneho, spoločenského či športového života, sme sa pokúsili vybrať len sedem najdôležitejších. Sedem dní, ktoré vytvorili hektický týždeň plný najvýznamnejších dní v slovenských dejinách minulého storočia.
Udalosti sme radili chronologicky a hlavným kritériom bolo, aby sa udalosť stala na Slovensku a zároveň bola podstatná pre ďalší vývoj v krajine.

30.10.1918 – deň prijatia Deklarácie slovenského národa, resp. Martinskej deklarácie. Zatiaľ, čo 28. októbra vznikla v Prahe Československá republika, ľudia na Slovensku (pre informačný zákaz) nič nevedeli. V suteréne martinskej Tatra banky sa 29. októbra stretlo vyše 200 slovenských politikov. Po zvolení 20-člennej Slovenskej národnej rady došlo k schváleniu Deklarácie slovenského národa (nehlasovalo sa), ktorou slovenskí politici zrušili spojenie Slovenska s Uhorskom. Bez ohľadu na udalosti v Prahe sa deklaranti prihlásili československému národu. V čase, kedy pred bankou hliadkovali maďarskí honvédi a nikto nevedel predpovedať, čo sa stane v najbližších dňoch, to bol odvážny počin. V tento deň teda v podstate na Slovensku vznikla Československá republika. Aj keď išlo len o oficiálny začiatok (keďže územie Slovenska bolo potrebné vojensky obsadiť), Slováci získali možnosť slobodného rozvoja.

---

14.3.1939 – deň vzniku (prvej) Slovenskej republiky. Či sa to niekomu páči alebo nie, tento deň na Slovensku zmenil naozaj veľa. Cesta k samostatnosti začala v októbri 1938, vyhlásením autonómie. Spoločnosť začala smerovať k diktatúre. Vznikla jediná slovenská štátostrana. Postavenie Hlinkovej gardy sa prudko posilnilo a vo voľbách do snemu si voliči vyberali z jednotnej kandidátky. V marci 1939 sa Slovensko na krátko stalo centrom Európskeho diania. Adolf Hitler sa rozhodol využiť aktivity slovenských nacionalistov na definitívne rozbitie pomníchovského Československa. Po teroristických akciách nacistami podporovaných radikálov došlo však na Slovensku k vojenskému zásahu pražskej vlády (tzv. Homolov puč). Predseda slovenskej autonomistickej vlády Jozef Tiso bol nahradený Karolom Sidorom. Hitler zasiahol, pozval na rokovanie do Berlína zosadeného Jozefa Tisa a predstavil vyhlásenie samostatnosti Slovenska, ako jedinú alternatívu. Na základe tohto stretnutia Jozef Tiso telefonicky zvolal mimoriadne zasadnutie slovenského snemu v Bratislave. V utorok 14. marca sa v aule dnešnej Univerzity Komenského (vtedy Slovenská univerzita) zišli poslanci a zaspievaním hymny demonštrovali akt vyhlásenia nezávislosti. Pre niektorých to bol vrchol dejín, pre iných nutné zlo. Vznikol tzv. Slovenský štát, nemecký satelit so všetkým, čo k tomu patrí.

---

29.8.1944 – deň, kedy vypuklo Slovenské národné povstanie. Ozbrojené povstanie sa na Slovensku pripravovalo už dlhšie a jeho pôvodný plán je dostatočne známy. Dve divízie chrániace Dukliansky priesmyk, mali umožniť vstup sovietskej armády na Slovensko a bojovať proti Nemcom. V rovnakom čase malo vypuknúť na Slovensku povstanie. Participovať mali na ňom všetky zložky domáceho odboja, armáda a partizáni. Medzitým zvyšujúca sa aktivita partizánov a neschopnosť slovenskej vlády tento problém vyriešiť, prinútili Nemcov k vojenskému zásahu na Slovensku.  Keď nemecké vojská prekročili Váh, bolo jasné, že pôvodný plán povstania zlyhal. Generál Ján Golian, vojenský veliteľ povstania, čakal s vyhlásením ozbrojeného odporu voči Nemcom na kroky bratislavskej vlády. V rozhlasovom prejave však minister obrany Ferdinand Čatloš vyzval armádu i obyvateľstvo k rešpektovaniu nemeckej prítomnosti. Po týchto slovách už nebolo na čo čakať. Golian 29. augusta o 20:00 hod. oznámil dohovorený signál – „začnite s vysťahovaním“ a povstanie začalo. Na povstaleckom území s centrom v Banskej Bystrici bola obnovená Československá republika a vyhlásená vláda Slovenskej národnej rady. Lenže povstanie vojensky úspešné nebolo. Viaceré obce boli vyvraždené a vypálené, mnohí povstalci skončili v nacistických koncentrákoch. Slováci však demonštrovali svoj nesúhlas s nacizmom a ozbrojeným povstaním sa postavili na stranu Spojencov.

---

19.6.1949 – deň, kedy začal protest proti tzv. Katolíckej akcií. Väčšina historikov by so zaradením tohto dňa asi nesúhlasila, no, išlo o najväčší protest Slovákov proti komunizmu. Podstatou (komunistami organizovanej) Katolíckej akcie bolo zorganizovať hnutie proti „imperialistickému“ pápežovi a postupne zlikvidovať vplyv katolíckej cirkvi v republike. Slovenskí biskupi však reagovali pastierskym listom, v ktorom upozorňovali na zámery Katolíckej akcie. V nedeľu 16. septembra odznel (napriek zákazu) v kostoloch. Nasledovala ostrá reakcia komunistických bezpečnostných zložiek. Kňazi, ktorí porušili zákaz, mali byť zatknutí. Obyvateľstvo sa však postavilo na ochranu svojich kňazov. V takmer štyridsiatich slovenských obciach došlo ku stretom s národnou bezpečnosťou, ľudovými milíciami či dokonca armádou. K najväčšej vzbure došlo v Levoči. V Borskom Sv. Mikuláši napríklad bezpečnostné zložky vyhlásili zákaz vychádzania, no obyvateľstvo nepovolilo. Komunisti pochopili, že zašli priďaleko a ustúpili. V každom prípade Katolícka akcia bola neúspešná a vplyv katolíckej cirkvi komunisti nezničili. Protestov sa zúčastnilo viac ako 25 000 osôb, viacerí z nich skončili v lágroch.

---

1.1.1993 – deň vzniku (modernej) Slovenskej republiky. Rozpad Československa visel vo vzduchu už dva roky. Problém medzi českou a slovenskou stranou sa rozvinul na pozadí nepodstatného sporu o budúci názov štátu (tzv. pomlčková vojna). Podstata však tkvela v nepochopení vzájomných postojov. Ukázal to i spor o kompetenčný zákon. Slovenský nacionalizmus zažíval svoj vrchol, zatiaľ čo Česi slovenské požiadavky odmietali. Po voľbách roku 1992 sa predsedovia národných vlád Václav Klaus a Vladimír Mečiar dohodli, že rozdelenie krajiny je lepšie ako nefunkčná federácia. A tak už 24. júna 1992 na niektorých miestach Slovenska vzplanuli tzv. vatry nezávislosti a 1. septembra bola na Bratislavskom hrade predstavená ústava Slovenskej republiky. Od tohto momentu už nebolo cesty späť. Pre Československo začal „final countdown“. Na nový rok, teda za tónov štátnej hymny, zaviala po prvý raz oficiálna štátna vlajka Slovenskej republiky. Zrodila sa slovenská koruna, vzniklo ministerstvo zahraničia, zahraničné zastupiteľstvá, športové reprezentačné tímy, hraničné priechody, atď. Slováci veľa získali, ale i stratili (okrem iného možnosť vyhovárať sa na pragocentrizmus). Časom sa ale ukázalo, že rozdelenie chybou nebolo

---

11.5.2002 – deň, kedy slovenskí hokejisti zvíťazili na majstrovstvách sveta v hokeji. Napriek tomu, že samotné víťazstvo sa udialo vo švédskom Gotteborgu, na Slovensku len málokto nekričal: „Sme majstri sveta“. Tento deň nenájdeme v žiadnej učebnici dejepisu, a pritom sa zmenilo mnohé. Už štvrťfinále s Kanadou a najmä strhujúce semifinále so Švédskom, zaplnilo reštaurácie a krčmy na celom Slovensku. Víťazstvo vo finálovom zápase s Ruskom videlo tisíce ľudí na námestiach a v uliciach. Slováci boli jednotní ako nikdy predtým. Alebo inak povedané, to. čo sa v minulosti nepodarilo politikom, podarilo sa slovenským hokejistom. Zdanlivo nepodstatná záležitosť naliala národu novú energiu a hlavne sebavedomie. Na diaľnici z Čiech sa za hranicami objavil veľahovoriaci billboard s textom: „Vitajte v krajine majstrov sveta v hokeji.“.

---

21.12.2007 – deň, kedy bol Schengenský priestor rozšírený o Slovenskú republiku. Obyvatelia tak dostali možnosť cestovať do krajín Európskej únie bez hraničných kontrol. Mohli využívať jednu z najdôležitejších výhod EÚ, do ktorej Slováci vstúpili 1. mája 2004. Oslavy vstupu sa odohrali na viacerých miestach, bývalých hraničných priechodoch. Najdôležitejšou bola akcia na rakúsko-slovenskom prechode Petržalka - Berg. Predstavitelia slovenskej vlády a starosta mesta Schengen tu symbolicky prepílili závoru, a tým odstránili pre Bratislavčanov najznámejší symbol železnej opony. Na otvorenie vzdušného Schengenského priestoru si obyvatelia Slovenska ešte museli počkať (do 2008), no aj tak to bol veľký míľnik (najmä vzhľadom na minulosť), podľa niektorých väčší ako vstup do únie.

---