Papa Doc, Pinochet a spol.

Augusto Pinochet (1915 - 2006) - vodca vojenskej junty a prezident v Chile. Prakticky celý život strávil vo vojenskej uniforme. V roku 1973 ako jeden zo štyroch vojenských vodcov uskutočnil štátny prevrat, pri ktorom zahynul (spáchal samovraždu) vtedajší Chílsky prezident Salvador Aliende. Prevrat bol priamo podporovaný americkou CIA, ktorá mala záujem na zosadení socialistu Aliendeho. Moc v krajine prevzala vojenská junta. V čele štátu sa mali pôvodne striedať zástupcovia pozemného vojska, letectva, námorníctva a Carabineros (národná polícia), avšak Pinochet rýchlo ovládol túto pozíciu na trvalo. Prakticky okamžite bola zastavená platnosť Chilskej ústavy, rozpustený parlament, zavedená prísna cenzúra a zakázaná činnosť väčšiny politických strán. Pinochetova tajná polícia DINA rozpútala brutálny teror proti politickým oponentom, najmä z radov socialistov a komunistov.  Oficiálne bolo popravených a zabitých 3065 osôb. Ďalších približne 35 000 bolo uväznených, mnohí z nich boli mučení. 200 000 Chilanov bolo prinutených odísť do exilu. Pinochetova diktatúra urobila niekoľko ekonomických reforiem, ktoré však vyvolali ekonomickú krízu. V roku 1978 bolo prvé referendum o diktátorovom zotrvaní vo funkcii, ktoré Pinochet vyhlásil potom ako bol OSN obvinený z porušovania ľudských práv. V hlasovacích lístkoch bola možnosť "áno" označená chilskou vlajkou, zatiaľ čo možnosť "nie" vlajkou čiernou. V referende sa 78,6% hlasujúcich vyslovilo za pokračovanie Pinochetovej vlády. Až v referende v roku 1988 sa ľudia vyslovili proti jej zotrvaniu. V prezidentských voľbách v roku 1989 zvíťazil Patricio Aylwin, avšak Pinochet až do roku 1998 zastával post najvyššieho veliteľa armády.  V rovnakom roku, ako stále veľmi vplyvná osoba odcestoval na liečenie do Veľkej Británie. Tu bol po obvinený a zadržaný, avšak po roku v domácom väzení prepustený do Chile. Doma bol napokon v roku 2004 taktiež obvinený z porušovania ľudských práv a sprenevery 27 miliónov dolárov. Až do svojej smrti v roku 2006 bol v domácom väzení.

 Francois Duvalier (1907-1971) prezident a diktátor Haiti. Svoju prezývku "Papa Doc" získal v časoch, keď pôsobil ako lekár počas očkovacej kampane. Do politiky vstúpil krátko po 2.svetovej vojne a v roku 1949 sa stal ministrom práce a sociálnych vecí. V roku 1957 sa rozhodol kandidovať na prezidenta a so silnou americkou podporou v zmanipulovaných voľbách (v niektorých volebných okrskoch získal nad 100 % hlasov) zvíťazil. Už v roku 1958 čelil neúspešnému vojenskému prevratu, čo len prehĺbilo jeho nedôveru v armádu. Aj z tohoto dôvodu založil súkromnú milíciu Tonton Macoutes (strýkovia ľudožrúti), s pomocou ktorej nastolil v krajine diktatúru. Duvalier sa vyhlásil za "Najvyššieho pána tejto krajiny Haiti". Milícia bola zneužívana na znásilňovanie, vraždenie a popravy politických nepriateľov. V roku 1959 došlo k ďalšiemu pokusu o prevrat, no tento krát diktátorovi pomohlo americké námorníctvo.  O dva roky neskôr sa odohrali ďalšie zmanipulované voľby. Duvalier v nich získal všetkých 1 320 748 hlasov, opoziční kandidáti - nula. To už bolo priveľa na USA a v roku 1963 sa ho pokusíli zvrhúť prostredníctvom CIA. Opäť  neúspešne. Efektom bol nárast prezidentovej paranoje. Na druhej strane veľmi intenzívne budoval kult osobnosti. Vyhlasoval sa za nového Krista, takže deti v školách sa k nemu museli každé ráno modliť. Okrem toho veril vo Voodoo. Tvrdil, že keď potrebuje rady v dôležitých štátnych rozhodnutiach, sadne si do vane a číta vo vnútornostiach mŕtvej kozy. V krajine sa zatiaľ rozmáhala korupcia a klientelizmus. Po Duvalierovej smrti v roku 1971 post prezidenta prevzal jeho syn Jean-Claude. O 15 rokov neskôr musel z ostrova utiecť, bohužiaľ si so sebou odniesol aj veľkú časť haitského štátneho pokladu.

Jorge Rafael Videla (1925 - 2003) argentínsky prezident a diktátor. V roku 1971 získal hodnosť generála a čoskoro sa stal náčelníkom generálneho štábu. V tomto čase v Argentíne pôsobilo množstvo teroristických ľavicových skupín, ktoré vznikli v dôsledku predošlých zákazov. Po smrti Juana Peróna v roku 1974 zintenzívnili svoju činnosť, takže krajina sa potácala na hrane chaosu. Prezidentka Estela Martinezová Perónova, vodva po Juanovi situáciu nezvládala, takže na rad prišla armáda. V roku 1976 uskutočnili generáli na čele s Videlom vojenský prevrat a prezidentku zosadili. 29. marca bol Videla zvolený prezidentom. Začal sa tzv. Národný reorganizačný proces. Hlavnou úlohou armády bol boj proti terorizmu, avšak v skutočnosti išlo o likvidáciu všetkých (aj  potenciálnych) nepriateľov režimu. Skutočný počet obetí nepoznáme, zdroje uvádzajú počty od 7 000 do 30 000. Väčšina z nich zmizla v špeciálnych koncentračných táboroch alebo boli jednoducho vyhodení z letiaceho lietadla do mora. Stovkám obetí boli odobraté deti na tzv. prevýchovu (celkovo asi 560 detí). Toto obdobie argentínskych dejín sa nazýva aj Špinavá vojna. Správanie vojenskej junty sa samozrejme stretlo s kritikou medzinárodného spoločenstva. Aby Videla s vodcom pozemného vojska Robertom Eduardom Violom zlepšil obraz krajiny, napomáhal k manipulácií výsledkov na Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1978, ktoré domáca Argentína napokon vyhrala. Mimochodom na štadióne River Plate bolo počuť nariekajúcich väzňov z neďalekého koncentračného tábora. Videlovi zlomila väz zlá ekonomická situácia v krajine. Na čas ho v čele štátu nahradil (1981) jeho bývalý spojenec Viola, aby sa v rolu 1983 vrátila do Argentíny demokracia. V súdnom procese s vodcami junty v roku 1985 bol Videla odsúdený na doživotie. Po prezidentských amnestiách sa dostal na čas na slobodu, aby bol v roku 2010 opäť odsúdený. Prijal plnú zopovednosť za činy spáchané za jeho vlády. Zomrel v roku 2013 vo väzení.

Generál Videla skladá prezidentskú prísahu. Zdroj: https://shorthand-social.imgix.net/prod/story/32onaqxvUf/media/81db82d0f1cb11e58172cfb1db5e8826/original.jpg?w=1500&h=1500&fit=clip&fm=jpg&q=75

Manuel Antonio Noriega (1934 - 2017) panamský generál a diktátor. Vyštudoval vojenskú školu a v rámci panamskej armády postupne stúpal po rebríčku hodností. Pomohlo mu spojenectvo s Omarom Torrijosom, šéfom Národnej gardy a od roku 1968 de facto vodcom Panamy. Noriega pôsobil ako riaditeľ informačnej služby pričom intenzívne spolupracoval s americkou CIA. Po smrti Torrijosa Noriega postupne konsolidoval moc a v roku 1983 v podstate prevzal moc v krajine. Nikdy nebol prezidentom no prostredníctvom armády ovládal všetko dôležité. Mimochodom generál Torrijos zomrel pri leteckom nešťastí a objavili sa špekulácie, že za jeho haváriu môže práve Noriega a USA. Vo vzťahu k Američanom postupne otočil. Podporoval obchod s drogami do USA a schválne porušoval americké embargo na Kubu. Po obvinení zo špionáže otvorene prešiel na protiamerické pozície. Z obchodu s kolumbíjskym kokainom a zbraňami si Noriega spravil výnosný obchod a nadobudol obrovský majetok. V roku 1985 imidž režimu vážne poškodila vražda Noriegovho kritika Huga Spadaforu. Jeho bezhlavé telo našli vo vreci na poštu. Krv v žalúdku obete nasvedčovala pomalé rezanie hlavy. Vrcholom bola manipulácia, resp anulovanie prezidentských a parlamentných volieb v roku 1989. Noriega jednoducho odmietol akceptovať prehru svojho favorita a voľby pred spočítaním všetkých hlasov zrušil. To viedlo k americkej vojenskej invázií do Panamy. Noriega utiekol na vatikánske veľvyslenectvo a schovával sa tu niekoľko týždňov. Napokon sa Američanom vzdal a bol transportovaný na Floridu. Tu bol postavený pred súd a obvinený z pašovania drog, vydierania a finančných podvodov. Súd v Tampe ho odsúdil na 40 rokov väzenia, avšak v roku 1999 bol trest zmenený na 30 rokov. To už o jeho vydanie požiadala Panama. Manuel Noriega zomrel v roku 2017 vo väzení vo veku 83 rokov.

Alberto Fujimori (1938) - peruánsky prezident. Fujimori sa narodil v Lime štyri roky potom ako jeho rodičia odišli z Japonska. Dlhodobo pôsobil ako profesor na matematiky na univerzite. Do politiky vstúpil až roku 1988. Keď sa v roku 1990 zúčastnil prezidentských volieb, prekvapivo porazil spisovateľa Llosu. V tomto čase v Peru peru lavírovalo na hrane občianskej vojny. Útoky teroristických ľavicových skupín Svetlý chodník a MRTA mali za následok veľké hospodárske škody. Fujimori sa situácie snažil riešiť reformami, ktoré však blokoval peruánsky parlament. Preto v roku 1992 uskutočnil s podporou armády štátny prevrat, pri ktorom rozpustil parlament a pozastavil platnosť ústavy. Svoje kroky dôvodil bojom proti terorizmu. Práve v boji proti Svetlému chodníku sa Fujimorimu darilo. Už v roku 1992 armáda zatkla jeho vodcu. Výrazne poklesla aj aktivita druhej skupiny, MRTA. Kontroverzným bol zásah proti teroristom, ktorí v roku 1996 obsadili japonské veľvyslanectvo v Lime a v zajatí držali 70 rukojemníkov. Fujimori vtedy odmietol vyjednávanie a únoscovia boli pri policajnom zásahu všetci postrieľaní.  Ruka v ruke s ostrými zásahmi armády sa objavili obvinenia z rozsiahleho porušovania občianskych a ľudských práv. Evidentne oprávnené. Okrem toho sa Fujimori obklopil ľuďmi napojenými na mafiu. Korupčné škandály na seba nenechali dlho čakať a Fujimoriho popularita (po zásahoch proti teroristom vysoká) začala upadať. Napriek tomu sa v roku 2000 bezprecedentne rozhodol kandidovať za prezidenta po tretí krát a v pravdepodobne zmanipulovaných voľbách opäť zvíťazil. Krátko na to sa jeho vláda kvôli korupčnému škandálu rozpadla a Fujimori odišiel do Japonska. Svoju rezignáciu na prezidnetský úrad zaslal faxom. V roku 2005 bol zatknutý v Chile a vydaný do Peru. V roku 2007 bol odsúdený na 25 rokov za porušovanie ľudských práv, únosom a podiele na masakre 25 osôb. V roku 2017 bol omilostený, avšak o dva roky neskôr sa do väzenia vrátil a v súčasnoti si odpykáva trest.