Krátka sonda do dejín východného Slovenska

Východ je prírodne a kultúrno-historicky najrozmanitejšou časťou Slovenska. Počnúc Východoslovenskou nížinou, cez oblasti so zvlnenými pohoriami až k Vysokým Tatrám ponúka naozaj pestrú paletu prírodných krás. Tie, spolu s výhodnou polohou určite v minulosti ovplyvnili človeka pri jeho tvorbe, najmä v architektúre. Spišská gotika, východoslovenská renesacia, drevené kostolíky, či viaceré významné hrady a zámky, to všetko predstavuje významnú časť kultúrného dedičstva Slovenska. Nie je náhoda, že väčšina slovenských lokalít Unesco sa nachádza práve na východe. V nasledujúcom článku sa pozrieme na vzostupy a pády v dejinách východného Slovenska.

Ak preskočíme rozprávanie o pravekých kultúrach a Keltoch, dostaneme sa k Slovanom. Tí, prichádzajúc z východu prekročili karpatské priesmyky a v 6. storočí sa niektorí z nich začali usádzať v povodí východoslovenských riek (najmä pri Prešove).  Tým vlastne vytvorili prvé slovanské sídla na našom dnešnom území. V 9.storočí sa východné Slovensko stalo súčasťou Veľkomoravskej ríše, no kontinuita slovanského osídlenia pokračovala aj po jej páde. Keďže nebezpečenstvo, v podobe agresívnych kočovných národov prichádzalo u nás z východu, nebolo to úplne samozrejmé. 

Keď v roku 1000 založil Štefan I. Uhorské kráľovstvo začlenil východné Slovensko do nového štátu, aj keď nie okamžite. V priebehu vrcholného stredoveku vznikli historické regióny - župy a ich do dnes používané názvy. Spiš a Šariš, lokalizované na severe, Zemplín a Abov južnejšie a Gemer na juhozápade. Na dnešné územie východného Slovenska zasahovala aj Užská a Turnianska župa, avšak išlo len o menšie časti. V čase utvárania žúp vznikali aj mestá, predovšetkým na Spiši. Prvenstvo drží Levoča. Mesto ako aj celý východ spustošili Tatári pri svojom vpáde 1241-42. Keďže prežil len ten, kto neutiekol do hôr celé oblasti ostali vyľudnené. Kráľ Belo IV. preto pozval do krajiny nemeckých osadníkov, ktorí sa usadili najmä na Spiši. Ako obyvateľstvo na čas oslobodené od daní Nemci (Sasi) obnovili spomínanú Levoču ako aj ďalšie obce.  

Renesančná radnica v Levoči. (zdroj: wikipedia.org)

Zlatá éra východného Slovenska, ako aj celého stredovekého Uhorska prišla v 14.storočí za vlády Anjouvcov. Práve v bitke pri Rozhanovciach, neďaleko Košíc porazil kráľ Karol Róbert pánov východného Slovenska - Omodejovcov (spojencov mocného Matúša Čáka). Z bývalého omodejského panstva, ležiaceho aj na Zemplíne a Above sa stalo jadro budúcej kráľovej moci. Potom ako Karol Róbert udelil viacerým východoslovenským mestám privilégia, ich význam prudko vzrástol. Spišské mestá a Košice sa stali dôležitými obchodnými centrami ležiacimi na spojnici poľského a baltského severu a uhorského juhu. Okrem toho sa na Spiši začalo s rozvojom banníctva. Za Karolovho syna Ľudovíta I. Veľkého došlo k podpore gotiky. Svetovým prvenstvom v privilégiu vlastniť meststý erb sa vďaka Anjuovcom pýšia Košice.

Český a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský stál pred ťažšou situáciou ako jeho predchodcovia. Na juhu čelil tureckému nebezpečenstvu, v Čechách odbojným Husitom. Aby získal finančné prostriedky potrebné na boj, dal do zálohy 16 spišských miest poľskému kráľovi. Do Uhorska sa vrátili až v roku 1770. Za Ladislava Pohrobka boli viaceré východoslovenské mestá vystavené teroru zo strany tzv. Bratríkov (pôvodne nasledovníkov Husitov na Slovensku, neskôr zdivočelých žoldnierov). Na druhej strane sa v 15.storočí začalo s výstavbou katedrály sv. Alžbety v Košiciach. Pôvodný plán vytvoriť 5-loďový chrám sa bohužial nenaplnil, no v meste vznikla na uhorské pomery významná kamenárska huta. Kvality a sláva majstra Pavla z Levoče a jeho drevených sôch siahali začiatkom 16.storočia ešte o level vyššie.

Pohľad na Spišský hrad a Spišské Podhradie.

Po víťazstve Turkov pri Moháči v roku 1526 a obsadení centrálnej časti Uhorska význam (nie len) východného Slovenska vzrástol. Permanentné turecké nebezpečenstvo prinútilo mestá k prebudovaniu obranných systémov. Rozvoju však bránili vojny a tzv. stavovské povstania. Išlo o revolty uhorskej protestantskej šľachty proti panovníkom z radov Habsburgovcov. Za zmienku stojí udalosť spojená s povstaním Imricha Tokoliho zvaná Prešovské jatky. Sedmohradské knieža Tokoli začal povstanie ako turecký spojenec v roku 1678. Obsadil takmer celé územie dnešného Slovenska, avšak po porážke Turkov pri Viedni (1683) proti cisárovi Leopoldovi I. (zároveň uhorskému kráľovi) nemal šancu. Cisár sa so zvyškom povstalcov vysporiadal masakrom, ktorý bol silnou kávou aj na vtedajšie pomery. Cisárský generál Carafa nechal 24 obvinených mučiť a exemplárne popraviť. Jeden z odsúdených musel napríklad znášať vrážanie žeravých drôtov do genitálií, či trhanie nechtov. Dekapitácia musela byť napokon pre neho vykúpením. Aby sme sa, ale vrátili k pozitívam, začiatkom 17. storočia sa na Spiši a Šariši rozvinula špecifická výchoslovenská renesancia. Zvonice v Strážkach a Kežmarku, panské domy a radnica v Levoči majú v dejinách slovenského výtvarného umenia osobitný význam. Netreba zabudnúť ani na vznik Košickej univerzity, tretej v dejinách Slovenska, v roku 1657.

V 18. storočí po vyhnaní Turkov z Uhorska a vzniku Habsburskej monarchie aj s Haličou začal význam východoslovenských regiónov (okrem Gemera) klesať. V 19. storočí pribudli nové typy stavieb - reduty, divadlá, nájomné domy. V 70tych rokoch viaceré mestá spojila železnica. Mimochodom, na východe vznikol aj prvý futbalový klub u nás. Bolo to v Prešove v máji 1898.

Počas 1.svetovej vojny sa východné Slovensko stalo zázemím pre východný front. Tisíce vojakov z celej monarchie doviezla železnica do Humenného či iných východoslovenských miest a odtiaľ pokračovali peším pochodom. Z frontu zase prichádzali ranení ošetrovaní v nemocniciach a padlí, ktorých pochovávali na desiatkach vojenských cintorínov. Časť z nich existuje dodnes. Počas prvej vojnovej zimy (1914-1915) sa ruské vojská dostali až na južné svahy Karpát a obsadili Bardejov, Svidník či Medzilaborce.

Po roku 1918 sa východné Slovensko stalo súčasťou novej československej republiky. Avšak najskôr bolo v novembri a decembri 1918 potrebné oblasť vojensky obsadiť, následne sa vysporiadať s odporom maďarského obyvateľstva miest. Po útoku Maďarskej republiky rád v máji a júni 1919 prakticky celé východné Slovensko padlo nakrátko do rúk maďarským boľševikom. V Prešove bola dokonca vyhlásená babková Slovenská republiká rád. Po diplomatickom zásahu československých spojencov sa však maďarské vojská z nášho územia stiahli. Následné poslovenčenie miest prebiehalo len pomaly. Košice sa nálepky maďarského mesta zbavili až po 2.svetovej vojne. Na druhej strane sa Košice spolu s Prešovom stali významnými administratívnymi centrami (naopak význam Levoče výrazne poklesol). Vybudovali sa správne budovy, pošty a rozhlas, banky a na sklonku republiky vznikla Štátna vysoká škola technická Dr. M.R. Štefánika v Košiaciach.

Viedenskou arbitrážou v novembri 1938 bolo Československo nútené odstúpiť svoje júžné územia Slovenska Maďarsku. Týkalo sa to celej východoslovenskej nížiny a o čo viac aj Košíc. Fotografie ako obyvateľstvo maďarskej národnosti víta hlavu Maďarska Miklósa Horthyho prichádzajúceho do mesta na bielom koni sú známe.  Niekoľko mesiacov na to, v marci 1939 opäť na východnom Slovensku zúrila vojna. V tzv. Malej vojne zaútočilo Maďarsko z východu a zakrátko okupovalo oblasť Sobraniec. Počas konfliktu došlo k bombardovaniu Spišskej Novej Vsi - prvému leteckému bombradovaniu v strednej Európe. Slovenská republika, ktorá v čase útoku existovala týždeň nemala veľa času na obranu a prípadný protiútok. Zahraničná politika Slovenska, rovnako ako aj Maďarska bola v tom čase ovládaná Hitlerom. Ten rozhodol o okamžitom zastavení bojov a tak Slovensko došlo o ďalšie východné územia. Pri absencií Košíc sa správnymi centrami stali menšie mestá ako Gelnica a Trebišov.

Významnou etapou dejín boli boje na jeseň 1944. Sovietska armáda spoločne s 1.československým armádnym zborom v snahe pomôcť Slovenskému národnému povstaniu začala Karpatsko-dukliansku operáciu. Išlo o jednu z najväčších horských bitiek celej 2. svetovej vojny. Napriek svojmu neúspechu operácia odštartovala oslobodzovanie východného Slovenska. Vyvrcholením boli tvrdé boje v Dargovskom priesmyku a obsadenie Košíc v januári 1945. Z posledných udalostí vojny nemožno zabúdať ani na podpis Košického vládneho programu, ktorý stanovil nový spoločensko-politický poriadok v obnovenej československej republike. Obyvatelia maďarskej a nemeckej národnosti sa napríklad stali občanmi druhej kategórie a ich osude a prípadnom odsune malo byť rozhodnuté neskôr. Na jeseň 1946 boli napokon (aj) spišskí Nemci zo Slovenska vysťahovaní.

Inštalácia vojenskej techniky pri vstupe do Údolia smrti.

Po nástupe komunistov k moci v roku 1948, tak ako na celom Slovensku došlo aj na východe k obrovským spoločenským zmenám. Proces kolektivizácie vytvoril jednotné roľnícke družstvá a natrvalo vykorenil tradičný spôsob poľnohospodárstva. Rovnako tak budovanie mamutích priemyselných závodov, najmä Východoslovenských železiarní v Košiciach zmenilo zaužívané typy zamestnania. Bezohľadnou výstavbou došlo k zničeniu viacerých budov v historických centrách východoslovenských miest. Na druhej strane sa vďaka pamiatkovej ochrane podarilo zachrániť bardejovské námestie a Levoču. Významným miestom spomínania sa stal pamätník na Dukle. Každoročne sa tu organizovali masové oslavy, pioneri z okolia tu skladali svoje sľuby, bol otvorený náučný chodník v Údolí smrti a pod..

Pád komunizmu v roku 1989 a vznik Slovenskej republiky v roku 1993 bol na východe spojený s prudkým nárastom nezamestnanosti. Potom ako boli viaceré podniky nútené prepúšťať a iné vedené neschopným manažmentom úplne skončili, bola situácia v niektorých okresoch výrazne nepriaznivá. V priebehu nového milénia sa veci začali zlepšovať avšak chýbalo diaľničné spojenie so západom. Taktiež došlo k rozvoju kultúry. Prakticky všetky historické centra spišských a šarišských miest prešli rekonštrukciou. Historické jadro Levoče, Bardejova, drevené kostolíky v Karpatoch a bukové pralesy v Poloninách a Vihorlate pribudli k Spišskému hradu na zoznam kultúrneho dedičstva Unesco. Na čakajúcej listine so žiadosťou o zapísanie do zoznamu je ešte oltár majstra Pavla z Levoče ako aj slovenská časť vinohradníckej oblasti Tokaj. Vyvrcholením na poli kultúry bol nesporne rok 2013, keď sa Košice stali európskym hlavným mestom kultúry.