O tom, ako opitý los spadol zo schodov

Okrem kríz, vojen a iných negatívnych vecí nájdeme v priebehu dejín množstvo úsmevných, komických ba až bizarných sitácií. Niektoré sú až neuveriteľné, no všetky spomenuté v nasledujúcom texte sú reálne.

Švajčiarsky útok na Lichtenštajnsko. Švajčiarsko, krajina hrdiaca sa svojou prísnou neutralitou už vyše 200 rokov v skutočnosti v marci 2007 napadlo svojho malého suseda. Bolo to však omylom. Skupina 171 švajčiarskych pešiakov ostala kvôli zlému počasie dezorientovaná, prekročila nijak neoznačenú hranicu a omylom vstúpila na územie Lichtenštajnska. Po asi 2 km si vojaci chybu uvedomili a rýchlo sa vrátili späť, pričom o všetkom informovali svojich nadriadených. Lichtenštajnská strana o narušení svojich hraníc netušila a o udalosti sa dozvedela až po oficiálnom ospravedlnení zo strany švajčiarskej vlády.

ppTycho de Brahe. Veľa komických príhod zažil vo svojom živote aj dánsky astronóm Tycho de Brahe. Po prvé, väčšinu života nosil zlatú nosnú protézu. O časť nosa prišiel počas poriadne búrlivej mladosti. Počas štúdia na univerzite sa pohádal so spolužiakom, najskôr o dievča a neskôr o to kto je lepší v matematike. Spor napokon vyústil do šermiarskeho súboja, pri ktorom Tycho de Brahe došiel takmer o celý nos. Okrem toho mal ako domáce zvieratko losa, ktorého sa rozhodol darovať jednému nemeckému šľachticovi. Ten sa zo zvieraťa bohužiaľ neradoval dlho. Los sa totiž počas prvej noci u nového pána dostal zo stajne a záhadným spôsobom narazil na otvorený sud piva. Opil sa natoľko, že sa pokúsil výjsť po schodoch paláca, z ktorých spadol. Niekoľko dní na to zomrel. Tragikomická je aj príčina smrti samotného astronóma. Potom ako pri pozorovaní zatmenia slnka pridlho zadŕžal moč, sa mu pretrhol močový mechúr, na následky čoho zomrel. Iná verzia hovorí, ale o bujarej pitke, pri ktorej nedokázal vstať a keď sa dostal domov už nedokázal močiť.

Busta Tycha de Brahe v Lunds Zdroj: Wikipedia /Bengt Oberger

Vojna o vedro. V roku 1325 vypukla vojna medzi talianskymi mestskými štátmi Bolognou  a Modenou. Zámienkou bola krádež vedra na vodu zo studne v centre Bologne, za ktorou stála skupina Modenčanov. Konflikt trval len niekoľko dni a v rozhodujúcej bitke Modena zvíťazila. Vedro je dodnes cennou trofejou vystavenou (jeho verná kópia) v modenskej katedrále Torre della Ghirlandina. Pre úplnosť je potrebné dodať, že bola Vojna o vedro súčasťou 300 - ročného zápasu medzi Guelfami a Gibellinmi, do ktorého boli obe mestá zapojené.

Olympijské hry 1904. V poradí tretia moderná olympiáda priniesla tiež množstvo komických ba až bizarných situácií.  Konané v americkom Saint Louis boli hry súčasťou veľkej svetovej výstavy (podobnej dnešnému Expu), ktorá ich dokonale prekryla. Na hrách najskôr zaujala súťaž gymnastov. Američan George Eyser v nej získal šesť medialí, z toho tri boli zlaté. Možno by to nebolo až také šokujúce, keby nemal jednu nohu z dreva. Z dnešného pohľadu nepredstaviteľná bola súťaž v streľbe na bežiaceho jeleňa. Vyvrcholením všetkého bol maratónsky beh. Do cieľa dobehol ako prvý američan Frederick Lorz, ktorý však z behu vypadol už v štrnástom kilometri a stopol si auto spät na štadión. Auto sa asi po 15 km pokazilo a Lorz opäť pokračoval v pretekoch. Na jeho podvod sa prišlo krátko pred udeľovaním medailí. Za víťaza bol vyhlásený druhý v poradí Thomas Hicks, ktoremu však posledné kilometre pomáhali jeho tréneri. Okrem toho, že ho neustále podopierali, nalievali do ňho brandy zmiešané s malým množstvom jedu na potkany (ktorý stimuluje nervovú sústavu). Behu sa zúčastnili aj prví dvaja čierni športovci v dejinách. Jeden z nich, Juhoafričan Len Taunyane dobehol na dvanástom mieste, avšak ako sa aneskôr ukázalo z trate ho asi na kilometer "vychýlili" agresívne psy.

Bitka o hrad Itter. Bolo to len pár dni pred definitívnou kapituláciou Nemcov, keď sa v severnom Tirolsku odohrala jedna z najkurioznejších bitiek celej 2.svetovej vojny. Od roku 1943 bol hrad Itter využívaný ako nacistické väzenie pre niekoľkých prominentných francúzskych poltikov. Okrem iných tu bol internovaný bývalý francúzsky prezident Albert Lebrun, či expremieri Edouard Daladier a Paul Reynaud. 4. mája 1945 väzni zistili, že je hrad opustený a že ich nikto nestráži. Vzhľadom na riziko, že by sa Nemci vrátili a v snahe zahladiť stopy by väzňov popravili, sa jeden z Francúzov vybral pre pomoc.  Neďaleko hradu narazil na skupinu nemeckých vojakov vedených majorom Josephom Ganglom. Gangl, ako sa ukázalo, nesúhlasil s nacizmom a tajne spolupracoval s rakúskym hnutím odporu. Celá skupina Nemcov sa tak k Francúzovi pridala. Podarilo sa im spojiť s americkou vojenskou hliadkou, disponujúcou jedným tankom. Spoločne odišli na hrad, ktorý pre prípad útoku opevnili. Bitka začala nasledujúci deň, keď asi dvesto prislúšníkov SS spustilo paľbu. Gangl a ďalší dvaja vojaci boli zabití, avšak pádu hradu napokon zabránili americké posily, ktoré zahnali vojakov SS na útek.

Kobrý efekt. K pomerne známemu príkaldu zlého, z dnešného hľadiska aj komického rozhodnutia došlo v koloniálnych časoch v Indii. Britská vláda sa rozhodla zareagovať na premnoženie jedovatých kobier v Novom Dilí tým, že za každého mŕtveho hada vyplatila odmenu. Spočiatku opatrenie fungovalo a podarilo sa zlikvidovať tisícky kobier. Časom však ľudia prišli na to, že chov kobier na farmách im môže priniesť slušné zisky.  Ako náhle to vláda zistila, vyplácanie odmien zrušila. Dôsledkom bolo, že ľudia vypustili tisíce jedovatých kobier do voľnej prírody, kde sa premnožili. Tzv. Kobrý efekt je v Indii mimochodom evidentný dodnes.