Kto boli rímski gladiátori? Gladiátori boli samostatná vrstva otrokov špecializujúci sa na boj v arénach. V antickom Ríme existovali dve cesty ako sa mohol človek stať otrokom. Prvým bolo tzv. dlžné otroctvo, teda stav keď ste za svoje dlhy zaplatili slobodou. Druhým bolo vojenské zajatie. Práve z radov zajatcov pochádzalo najviac gladiátorov. Gladiátorom sa však mohol stať človek aj dobrovoľne. Tzv. Auctorati boli obyvatelia rímskeho impéria, ktorí si vybrali boj aréne ako povolanie. Pochádzali najmä z radov rímskej chudoby, avšak našli sa medzi nimi aj bohatí dobrodruhovia. Od bežných otrokov sa gladiátori líšili prakticky všetkým. Mali špičkový bojový výcvik v špeciálnych školách, mimoriadnu stravu ako aj zdravotnícku starostlivosť, ale aj voľný prístup k otrokyniam. Skrátka dostali takmer všetko čo potrebovali. Na oplátku museli v arénach bojovať na život a na smrť. Motiváciou im bola snaha prežiť, ale aj sláva. Z niektorých sa stali hviezdy rímskych provincií, avšak skutočný úspech prišiel až s víťazstvom v rímskom Coloseu. Tí najlepší napokon získali slobodu. V priebehu dejín existovalo niekoľko (asi 20) typov gladiátorov používajúcich rôznu výzbroj. Napríklad tzv. Thrák nosil jednoduchú otvorenú prilbu, štvrhranný štít a krátky meč. Typ zvaný Retarius bojoval s trojzubcom, dýkou a vrhacou sieťou a pod.. Taktiež bolo presne určené, ktorá zbraň má bojovať proti ktorej. Tu sú príbehy najznámejších gladiátorov antického Ríma: Amazonka a Achillia Boj ženských gladiátoriek bol neobvyklou, ale najmä medzi rímskou spodinou veľmi obľúbenou formou boja v arénach. Gladiátorky najčastejšie vystupovali v akýchsi polo-pornografických komických predstaveniach, pri ktorých bojovali s divými zvieratami. Najznámejšie boli Amazonka a Achillia, s menami odkazujúcimi na boj Achila s bojovým kmeňom žien s gréckych bájí. Súboj oboch žien zachytil kamenný reliéf z Halikarnassu (v dnešnom Turecku), z kotrého je zrejmé, že získali za svoje víťazstvá slobodu. Commodus Cisár, syn Marca Aurelia, ktorého vo filme Gladiátor stvárnil Joaquin Phoenix. Tento narcistický tyran, organizoval množstvo hier. No neostal len pri tom. Vo viacerých zápasoch dokonca ako gladiátor vystupoval. Podobne ako vo filme svojich protivníkov, či zvery ktorým čelil, nechal pred súbojom zraniť. V iných prípadoch boli oponenti nútení použiť drevenú zbraň, takže cisára nezranili. Tieto a podobné kroky ho medzi rímskym ľudom činili ultra nepopulárnym. Po každom vyhratom súboji sám seba obdaroval milónom strieborných mincí. Rád sa štylizoval do role nového Herkula. Plán pozabíjať členov cisárskej rodiny viedol napokon k vražde samotného Commoda v posledný deň roku 192 AD. Marcus Attilius Patril medzi dlžných otrokov, avšak život gladiátora si zvolil sám. Ako sa neskôr ukázalo urobil dobre. Mal nadanie pre boj, ale najmä na manipuláciu s davom. Vo svojom prvom zápase čelil súperovi, ktorý pred tým vyhral 12 zo 14 súbojov, no Marcus Attilius zvíťazil. Druhý súboj zviedol zhodou okolností proti rovnako silnému bojovníkov a opäť vyhral. To z neho spravilo jedného z najpopulárnejších gladiátorov, niekedy sa v súvislosti s jeho menom dokonca používa označenie prvý rímsky gladiátor. Flamma Legendárny gladiátor zo Sýrie sa dostal k boju nedobrovoľne, ako dlžný otrok. Sláva ktorá prišla s jeho víťazstvami sa mu zapáčila natoľko, že štyri krát odmietol ponúkanú slobodu. Vyhral 21 bitiek v rade, no aj tak odmietal z rímskeho Colossea odísť a naďalej bavil publikum. Napokon zomrel ako tridsaťročný a jeho tvár sa objavila dokonca na minciach. Spartacus Rodák z Trákie a vodca veľkého povstania otrokov bol najzámejším rímskym gladiátorom. Potom ako sa stal otrokom a prešiel brutálnym výcvikom v Capui, viedol vzburu svojich 78 druhov proti majiteľovi gladiátorskej školy Batiatovi. Vzbura čoskoro prerátsla do masového povstania, do ktorého sa zapojilo 70 000 otrokov z celého Apeninského polostrova. Spartacus chcel odísť do svojho rodného kraja, avšak ostatní vodcovia povstania to odmietli a pokračovali v boji. Zatiaľ čo Spartacus zomrel v bitke v roku 71 BC, rímske légie povstalcov porazili a asi 6000 z nich ukrižovali popri známej ceste Via Appia. Spiculus Gladiátor a skutočný showman, ktorý sa preslávil blízkym vzťahom s excentrickým cisárom Nerom. Cisár mu venoval bohatstvo, niekoľko palácov a pozemkov. Keď bol Nero v roku 68 AD prinútený spáchať samovraždu, žiadal aby ho zabil práve Spiculus. Gladiátora však nemohli po celom Ríme násjť a tak si cisár vzal život sám. Priscus a Verus Títo dvaja gladiátori sa stretávali v aréne pomerne pravidelne. Ich príbeh zvečnil rímsky básnik Marcus Valerius Martialis. Priscus a Verus mali podľa neho proti sebe bojovať celé hodiny, aby napokon obaja v rovnakom čase zo vzájomného rešpektu zložili meče. Dav po skvelej show šalel a cisár Titus dovolil obom odísť z bojiska ako slobodným mužom. Súboj tak nabral nečakaný a hlavne ojedinelý koniec. Carpophorus Rímsky otrok, ktorý sa preslávil bojom s divími zvermi v otvárací deň Colossea. Obyčajne bol tzv. bestiarius, čiže boj so šelmami vecou na smrť odsúdených kriminálnikov, keďže išlo v podstate o formu popravy. Prípad Carpophora, ktorý v boji zabil vyše 20 nebezpečných divých zvierat vrátane leva, medveďa a leoparda je výnimočný. Okrem iného mal kopiou skoliť aj nosorožca. Obecentstvo ho považovalo za nového Herkula, čo Carpophorus rád prijal. Tetraites Tetraites bol na dlhé stáročia neznámy, resp. stratený. Gladiátorovo meno sa objavilo až v roku 1817 pri vykopávkach v Pompejách. Odkryté nástenné maľby a fresky odhalili Tetraitov príbeh. Zvykol bojovať s krátkym mečom, plochým štítom, odetý len v základnej zbroji. O jeho sláve naprieč impériom svedčia sklenené upomienkové predmety s Tetraitovou podobizňou, ktoré sa našli napríklad v dnešnom Anglicku či Francúzsku. Crixus
Tento Gal bo pravou rukou Spartaka. Vodcovi povstania pomohol pretvoriť bandu vzbúrencov na dobre organizovanú jednotku zdatných bojovníkov. Crixus bojoval po boku Spartaka až do momentu, kedy sa ich vzájomné cesty rozišli a ostal so skupinou gladiátorov bojovať na juhu Itálie. Keď bol Crixus v roku 72 BC pri Gargane zabitý, zorganizoval Spartakus na jeho počesť pohrebné hry. 300 zajatcov z radov rímskych vojakov muselo bojovať na smrť ako gladiátori.
0 Comments
Leave a Reply. |
AuthorJ.B. CategoriesArchives
June 2021
|